• E-mail: info@autisticcentrum.com
Facebook Instagram Youtube
Kontaktný formulár

< Späť

Autistické spektrum ako mozaika

Autor: Katarina Streickem
Dátum: 26. marec 2026

 

Úvod

Tento článok nadväzuje na text „Mnoho tvárí autizmu“ a posúva sa od nálepiek typu “ľahký” či “hlboký” autizmus k praktickejšiemu pohľadu – k profilu potrieb a podpory konkrétneho dieťaťa alebo dospelého. Čitateľ sa dozvie, ako ICD 11 chápe autistické spektrum ako širokú mozaiku profilov, kto a ako môže profil podpory vytvárať a ako si s pomocou jednoduchého checklistu premyslieť potreby v oblastiach komunikácie, senzoriky, samostatnosti, školy/práce a vzťahov.

Spektrum profilov a potrieb

Autistické spektrum sa často opisuje ako jedna čiara od “ľahkého” po “hlboký” autizmus. V skutočnosti je však oveľa bližšie k mozaike – k veľmi rôznym kombináciám schopností, ťažkostí a potrieb podpory.

Klinické prejavy autizmu a jeho dopad na každodenné fungovanie sa líšia podľa veku, intelektových a jazykových schopností, prítomnosti sprievodných ťažkostí a podľa prostredia, v ktorom dieťa alebo dospelý žije. Preto sa autizmus podľa súčasných diagnostických kritérií Medzinárodného systému klasifikácie chorôb 11. revízie (MKCH 11/ICD 11) chápe ako široké spektrum profilov a potrieb. Tento prístup reflektuje vedecké aj etické poznatky odvodené z biopsychosociálnej a neurodiverznej perspektívy autizmu.

 

Čo je profil potrieb a podpory

Profil potrieb a podpory opisuje, čo konkrétne dieťa alebo dospelý potrebuje, aby zvládal výzvy v rôznych oblastiach života (v domácom, voľnočasovom, školskom či pracovnom prostredí).

Tento profil nie je stupnica, ale široká mozaika:

  • niekto môže mať výborné rečové schopnosti, ale extrémne ťažkosti v spracovaní senzorických podnetov;
  • iný môže byť neverbálny, ale v stabilnom, dobre štruktúrovanom prostredí je vyrovnaný.

 

Kto stanovuje profil potrieb a podpory

Profil nestanovuje jedna “autorita”, ale spoločne viac zainteresovaných osôb – v závislosti od prostredia a situácie. Preto by konkrétny profil potrieb a podpory mal vznikať spoluprácou:

  • klinických odborníkov a poradne – pri diagnostike sa určí, v čom dieťa alebo dospelý potrebuje podporu (sociálna komunikácia, senzorika, samostatnosť a pod.);
  • školy – v škole sa profil potrieb a podpory pretaví do IVP (individuálny výchovno vzdelávací program), ktorý tvorí poverený pedagóg alebo špeciálny pedagóg spolu s triednym učiteľom, v spolupráci s rodičmi, poradňou a podľa možností aj so žiakom;
  • rodiny a samotnej osoby na autistickom spektre – prinášajú kľúčové pozorovania z každodenného života a bez nich by bol profil neúplný.


Profil potrieb a podpory by teda mal vznikať vždy spoluprácou klinických odborníkov, školy, rodiny a podľa možností aj samotného dieťaťa alebo dospelého na spektre, ktorí spoločne hľadajú, čo mu v rôznych prostrediach a situáciách najviac pomáha.

 

Checklist profilu potrieb a podpory

Checklist profilu potrieb a podpory slúži na stručné zmapovanie situácie – pomáha zachytiť, kde sa dieťaťu alebo dospelému darí, kde naráža na prekážky a aké úpravy prostredia, komunikácie či očakávaní mu môžu uľahčiť každodenný život a podporiť ho v ďalšom vývine. Pri uvažovaní nad jednotlivými oblasťami je dobré mať na pamäti, že potreby podpory sa menia najmä podľa veku, úrovne funkčnej komunikácie, pridružených ťažkostí, intelektových schopností a spôsobu spracovania zmyslových vnemov u daného dieťaťa alebo dospelej osoby.

  1. Komunikácia


Otázky:

  • Rozumie hovorenej reči? Používa ju funkčne (na vyjadrenie potreby, otázky, nesúhlasu)?
  • Koľko slov bežne používa v jednej vete?


Podpora:

  • Nepreťažovať dieťa dlhými, zložitými vetami. Používať podobne dlhé vety, ako používa ono – zhruba tak dlhým inštrukciám bude najlepšie rozumieť (napríklad osoba, ktorá sa vyjadruje v dvoj  až trojslovných vetách, nemusí mať malú slovnú zásobu, ale pravdepodobne najlepšie rozumie pokynom v rozsahu dvoch troch slov).
  • Hovoriť stručne a konkrétne, bez dvojzmyselných významov a irónie.
  • Počítať s tým, že verbalizujúce deti aj dospelí často potrebujú viac času na odpoveď – najmä pri senzorickom alebo emočnom preťažení. Pomôcť môže stáť pred dieťaťom, hovoriť pomalšie a pokojne, minimalizovať hluk v pozadí (zatvoriť okno, vypnúť rádio, televíziu), neskákať z témy na tému.
  • Mnoho detí a dospelých potrebuje vizuálnu podporu – vizuálnu štruktúru dňa, času, priestoru a pracovného postupu prostredníctvom predmetov, obrázkov, písomných bodov, piktogramov či fotografií. Pre osoby s komunikačnými ťažkosťami, s ťažkosťami spracovania senzorických vnemov alebo s intelektovým znevýhodnením sú vizuálne pomôcky doslova “záchranným kolesom”.
  • Pri oneskorenom vývine reči alebo pri neverbálnych deťoch a dospelých sú alternatívne formy komunikácie často jedinou možnosťou, ako vyjadriť potreby a myšlienky.

 

  1. Senzorika


Otázky:

  • Čo dieťa alebo dospelého najviac preťažuje – hluk, dotyk, svetlo, pachy, pohyb?


Podpora:

  • používanie slúchadiel alebo štuplí do uší na tlmenie hlučnosti prostredia;
  • v škole vytvoriť  menšie triedy alebo pracovné skupiny;
  • možnosť opustiť školu pár minút pred koncom vyučovania, aby sa dieťa vyhlo davu;
  • na pracovisku kratšie porady, menšie pracovné skupiny, možnosť tlmiť najmä zvukové a vizuálne podnety alebo pracovať v režime home office;
  • v triede aj na pracovisku vytvoriť nestimulujúci “tichý kútik” pre krátky oddych a zotavenie.

 

  1. Samostatnosť


Otázky:

  • V čom je dieťa alebo dospelý nezávislý a kde potrebuje pomoc – napríklad v plánovaní aktivít dňa, v sebaobsluhe (hygiena, obliekanie, stravovanie), voľnom čase, pri nakupovaní, cestovaní alebo pri vybavovaní úradných záležitostí?


Podpora:

  • Niekto potrebuje intenzívnu podporu takmer vo všetkých oblastiach.
  • U iných je profil “nerovnomerný” – napríklad v sebaobsluhe fungujú samostatne, ale potrebujú veľa podpory pri plánovaní dňa, voľného času či pri používaní prostriedkov hromadnej dopravy.

 

  1. Škola / pracovisko


Otázky:

  • Aké sú silné stránky (napríklad písomné úlohy, samostatná práca, detailná analytická práca)?
  • Aké sú slabšie oblasti (skupinové projekty, verbálne skúšky, porady, telefonáty, nečakané zmeny, flexibilita)?


Podpora:

  • znížiť senzorickú záťaž (svetlo, hluk, počet ľudí, zvuková kulisa – rádio, televízor);
  • držať sa dohodnutých časov, tém, počtu účastníkov a rozdelenia úloh;
  • minimalizovať nečakané zmeny, zmeny vopred oznámiť a pripraviť na to dieťa alebo dospelého spôsobom, ktorému rozumie.

 

  1. Vzťahy a voľný čas


Otázky:

  • Ako dieťa alebo dospelý nadväzuje kontakty?
  • Čo mu pomáha cítiť sa súčasťou kolektívu?


Podpora:

  • Triedy a krúžky, ktoré zohľadňujú senzorické potreby a jasne štruktúrujú čas, priestor aj aktivity, pomáhajú deťom aj dospelým cítiť sa bezpečne a prijato.
  • Školy môžu podporovať pozitívnu skupinovú prácu, inkluzívne kluby (zohľadňujúce neurodiverzitu) a aktívne pomáhať pri budovaní priateľstiev.
  • Rodiny a dospelí na autistickom spektre sa môžu obrátiť na miestne organizácie, ktoré ponúkajú programy a aktivity pre deti, rodiny a dospelých na spektre.

 

Záver

Profil potrieb a podpory pomáha preložiť “abstraktnú diagnózu” do konkrétnych krokov a zároveň rozložiť spektrum symptómov na zrozumiteľnú mozaiku toho, čo konkrétny človek v rôznych oblastiach života naozaj potrebuje.

 

Zoznam použitej literatúry:

Vedecký článok                                                                                                                                           Bölte, S. et al. (2022). Innovations of the ICD‑11 in the Field of Autism Spectrum Disorder: A Psychological Approach. Clinical Psychology in Europe. Dostupné online: https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC9881114/

Vedecký článok                                                                                                                                                Elst, L. T., Riedel, A. (2025). The reclassification of neurodevelopmental disorders in ICD‑11. Psychiatry and Psychotherapy. Dostupné online: https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC12638323/

Blog / praktický článok pre učiteľov                                                                                       Incredible Years (2024). Effective Classroom Strategies for Teaching Students with Autism. Dostupné online: https://www.incredibleyears.com/blog/autism-in-the-inclusive-classroom

Odborný blog / rodičovský sprievodca                                                                                       Schoen Clinic (2025). How to Support a Child with Autism at Home and in School. Dostupné online: https://www.schoen-clinic.co.uk/post/parents-supporting-children-with-autism-or-adhd

Facebook Instagram Youtube
Kontaktný formulár

Kontaktný formulár - pre prvý kontakt

Vyplnením formulára začína prvý krok k podpore.

Kontaktný formulár - pre zariadenia a organizácie

  • Exekutívne funkcie – súbor kognitívnych schopností, ktoré riadia plánovanie, organizáciu, rozhodovanie, kontrolu správania a prispôsobovanie sa novým situáciám.
  • Flexibilita myslenia – schopnosť meniť uhol pohľadu, prispôsobiť sa novým informáciám alebo hľadať alternatívne riešenia.
  • Jasná štruktúra – zrozumiteľné, predvídateľné usporiadanie činností, pravidiel alebo prostredia, ktoré pomáha orientácii a znižuje stres.
  • Neurologické spracovanie sveta – spôsob, akým mozog prijíma, triedi a interpretuje informácie zo zmyslov a prostredia.
  • Neurotypické osoby – ľudia, ktorých neurologický vývin a spracovanie informácií zodpovedá bežným normám populácie.
  • Osoby s autizmom – ľudia s poruchou autistického spektra, ktorí majú odlišný spôsob komunikácie, sociálnej interakcie a spracovania zmyslových podnetov.
  • Regulovanie emócií – schopnosť rozpoznať, zvládať a primerane vyjadrovať vlastné emócie.
  • Rigidné správanie – neochota alebo ťažkosť meniť zaužívané postupy, pravidlá či spôsoby reagovania.
  • Ritualizované vzorce správania – opakujúce sa činnosti alebo postupy, ktoré majú pevne stanovený poriadok a význam, často prinášajú pocit istoty.
  • Sebaregulácia – schopnosť kontrolovať vlastné správanie, emócie a reakcie tak, aby boli primerané situácii.
  • Sebastimulácia – opakujúce sa pohyby alebo činnosti (napr. kývanie, točenie predmetov), ktoré pomáhajú regulovať vnútorné napätie alebo zmyslové vnímanie.
  • Senzorické preťaženie – stav, keď je človek zahltený príliš veľkým množstvom podnetov (zvuky, svetlá, dotyky), čo vedie k stresu alebo úzkosti.
  • Senzorické uspokojenie – príjemný pocit vyvolaný zmyslovými podnetmi, napríklad rytmom, tlakom alebo dotykom.
  • Senzorické vnímanie – proces prijímania a spracovania informácií prostredníctvom zmyslov (zrak, sluch, hmat, čuch, chuť).
  • Absencia – neprítomnosť niečoho; v klinickom kontexte môže označovať chýbanie určitej schopnosti alebo správania.
  • Fascinácia – silný záujem alebo očarenie niečím, čo človeka priťahuje a udržiava jeho pozornosť.
  • Motorika – schopnosť pohybu a ovládania tela; zahŕňa jemnú motoriku (prsty, ruky) aj hrubú motoriku (chôdza, beh).
  • Neverbálna komunikácia – dorozumievanie sa bez slov, napríklad gestami, mimikou, postojom tela či očným kontaktom.
  • Neurotypicky sa vyvíjajúce dieťa – dieťa, ktorého vývin prebieha v rámci bežných, očakávaných vývinových míľnikov bez výrazných odchýlok.
  • Paralelne – označuje súčasné prebiehanie viacerých dejov alebo procesov vedľa seba.
  • Ritualizované vzorce – opakujúce sa, pevne ustálené spôsoby správania alebo činnosti, ktoré dieťa vykonáva podľa určitého „rituálu“.
  • Rutíny – pravidelne sa opakujúce činnosti alebo postupy v každodennom živote (napr. ranné vstávanie, večerné uspávanie).
  • Scríningový dotazník – nástroj (zvyčajne vo forme otázok alebo škál), ktorý slúži na rýchle zachytenie možných odchýlok či rizík vo vývine; používa sa ako prvý krok pred podrobnejšou diagnostikou.
  • Senzorická stimulácia – podnety, ktoré aktivujú zmysly dieťaťa (zrak, sluch, hmat, čuch, chuť) a podporujú jeho vnímanie.
  • Senzorické podnety – konkrétne vnemy zo zmyslového prostredia, napríklad zvuky, svetlo, dotyk alebo vône.
  • Spektrum – rozsah alebo škála prejavov, ktoré sa môžu vyskytovať v určitej oblasti.
  • Systematické myslenie – schopnosť uvažovať logicky, postupne a podľa určitých pravidiel či krokov.
  • Typický vývin – bežný, očakávaný priebeh vývinu dieťaťa podľa vekových míľnikov.
  • Verbálna komunikácia – dorozumievanie sa pomocou slov, hovoreného jazyka.
  • Neurotypické osoby – sú tie osoby, ktorých neurologické fungovanie zodpovedá väčšinovému štandardu;
  • Preverbálna komunikácia – je komunikácia bez slov, ktorá z vývinového hľadiska predchádza hovoreniu;
  • Interpretovať – znamená vysvetľovať;
  • Sociálne kompetentný – je ten, kto vie nadväzovať a udržiavať vzťahy, správať sa primerane v rôznych spoločenských situáciách, je vnímavý a rieši konflikty konštruktívnym spôsobom;
  • Mentorky mentorujú svoje rovesníčky – to znamená, že dievčatá alebo ženy v roli mentoriek poskytujú podporu, vedenie alebo rady svojim rovesníčkam;
  • Primárna diagnóza – je hlavný zdravotný problém, ktorý si vyžaduje najvyššiu prioritu pri terapii.
  • Jasná štruktúra – označuje prehľadné a predvídateľné usporiadanie prostredia, pravidiel alebo aktivít.
  • Kognitívne schopnosti – zahŕňajú procesy myslenia: pamäť, pozornosť, riešenie problémov, učenie a jazyk. Sú základom pre pochopenie, učenie sa a adaptáciu na nové situácie.
  • Porucha senzorickej integrácie – stav, keď mozog nedokáže správne spracovať a zosúladiť informácie z rôznych zmyslov (zrak, sluch, hmat, čuch, chuť, rovnováha). Môže sa prejavovať ako precitlivenosť alebo naopak nedostatočná reakcia na podnety.
  • Rutína – opakujúce sa denné činnosti alebo postupy, ktoré vytvárajú stabilitu a predvídateľnosť.
  • Senzorická citlivosť – zvýšená alebo znížená reakcia na zmyslové podnety (napr. zvuky, svetlo, dotyk). Môže spôsobovať nepohodlie alebo naopak vyhľadávanie intenzívnych podnetov.
  • Vizuálna scéna – celkový obraz alebo situácia, ktorú človek vníma zrakom. Zahŕňa predmety, osoby a prostredie, ktoré spolu vytvárajú vizuálny kontext.
  • Small talk – je krátky rozhovor na ľahké  témy, ktorého cieľom  nie je riešiť vážne veci, ale vytvoriť príjemnú atmosféru;  
  • Sociálny aspekt interakcie – zahŕňa empatiu, komunikáciu, neverbálne signály a  spoločenské pravidlá sociálne  prijateľného správania v danej kultúre;
  • Neurotypická komunikácia – je komunikácia človeka bez neurologických odlišností;
  • Frustrácia – vnútorný pocit nepohody, ktorý môže byť sprevádzaný hnevom, sklamaním, bezmocnosťou či napätím. Vzniká vtedy, keď človek nedokáže dosiahnuť cieľ alebo uspokojiť dôležitú potrebu, hoci sa o to snaží.
  • Nadmerná stimulácia – nastáva vtedy, keď je nervový systém zaplavený podnetmi, ako sú hluk, svetlo, emócie či informácie, a nedokáže ich efektívne spracovať. Výsledkom môže byť preťaženie, nepohoda alebo podráždenosť.
  • Verbálna komunikácia – je komunikácia pomocou slov;
  • Nonverbálna komunikácia – je komunikácia bez slov. Zahŕňa gestá, mimiku, reč tela, alebo držanie tela, očný kontakt, tón hlasu, fyzická vzdialenosť  medzi ľuďmi (proxemika) a iné spôsoby, ktorými vyjadrujeme myšlienky a pocity bez použitia jazyka;
  • Metakomunikácia – je komunikácia o komunikácii. Znamená to, že si uvedomujeme a reflektujeme, akým spôsobom niečo hovoríme, nie len to čo hovoríme. Preto metakomunikácia môže byť verbálna a nonverbálna: verbálna je slovná a nonverbálna metakomunikácia sa vyjadruje gestom, mimikou, vzdialenosťou od inej osoby a intonáciou hlasu, napríklad ironickým tónom, zdvihnutím  obočia sa mení význam slov. Keď sa povie: „To je super“ s očividným sarkazmom, tak práve metakomunikácia (tón a  výraz) prezrádza skutočný význam slov;
  • Kognitívna terapia – je psychoterapeutický prístup, ktorého cieľom je identifikovať a zmeniť negatívne myšlienkové vzorce, ktoré ovplyvňujú  emócie a správanie;
  • Absentujúci očný kontakt – chýbajúci očný kontakt;
  • Neurotypické – znamená typické alebo bežné fungovanie z hľadiska neurologického vývinu a správania;
  • Dešifrovať – znamená rozlúštiť niečo;
  • Kontext – je súbor okolností, ktoré súvisia s nejakým  javom;
  • Monológ – je taká forma vyjadrenia, kde hovoriaci nečaká odpoveď alebo reakciu od počúvajúcich;
  • Dialóg – je rozhovor medzi dvoma alebo viacerými osobami, kde si striedajú roly hovoriaceho a počúvajúceho;
  • Dominovať – znamená mať nad niečím alebo nad niekým kontrolu alebo moc;
  • Monotónne – znamená jednotvárne;
  • Teatrálne – znamená okázalo;
  • Tendencia – znamená smerovanie alebo sklon k niečomu alebo k nejakému smeru;
  • Frustrujúca situácia – je to vnútorný stav nepohody, ktorý vzniká, keď niekto chce niečo dosiahnuť, ale narazí na prekážku, ktorú nedokáže prekonať.
  • Príznaky sa manifestujú – príznaky sa prejavujú;
  • Kompenzovať – niečo chýbajúce alebo nedostatok niečoho nahradiť iným spôsobom;
  • Interpretovať – vysvetliť alebo pochopiť význam niečoho;
  • Hyperaktivita – nadmerná aktivita a nepokoj;
  • Obsedantno-kompulzívna porucha – je duševná porucha, ktorú charakterizujú vtieravé myšlienky (najčastejšie strach z niečoho) a nutkavé rituály (zmierňujú úzkosť);
  • Neurotypické – označuje osobu, ktorej mozog funguje spôsobom, ktorý sa považuje za „typický“ alebo bežný z hľadiska neurologického vývinu a správania.
  • Intervencia – je proces zasahovania do situácie s cieľom zlepšiť alebo vyriešiť problém;
  • Determinácia – je proces, pri ktorom sa identifikujú alebo stanovujú faktory, ktoré ovplyvňujú určitý výsledok alebo stav. Sloveso determinovať znamená určovať alebo stanoviť hranice, podmienky alebo príčiny niečoho, napríklad: „Úspešné diagnostikovanie je determinované pripravenosťou odborníka“ alebo „Prostredie môže determinovať výsledky vyšetrenia“;
  • Symptomatická variabilita – označuje rozdiely v tom, ako sa príznaky, teda symptómy určitej poruchy alebo ochorenia prejavujú u rôznych osôb. Znamená to, že aj keď dve osoby majú rovnakú diagnózu, môžu mať odlišné symptómy, ich intenzitu, trvanie alebo kombináciu;
  • Forma alternatívnej komunikácie – je spôsob dorozumievania, ktorý nahrádza hovorený jazyk u nehovoriacich osôb. Alternatívna komunikácia je súčasťou širšieho pojmu augmentatívna a alternatívna komunikácia (AAK), ktorá zahŕňa aj techniky, ktoré dopĺňajú hovorenú reč a nie len ju nahrádzajú;
  • Anamnestický dotazník – je formulár, ktorý slúži na zhromažďovanie dôležitých informácií o zdravotnej, rodinnej a sociálnej histórii vyšetrenej osoby. Vyplňuje sa pred prvým vyšetrením alebo konzultáciou, aby odborník mohol vytvoriť čo najkomplexnejší obraz o danej osobe a to ešte pred prvým osobným stretnutím;
  • Eliminovať alebo eliminácia – znamená odstrániť, vylúčiť alebo potlačiť niečo, čo je nežiaduce, napríklad: „Odbornosť  eliminuje výskyt prípadných chýb“.
  • Determinant – môže mať viacero významov v závislosti od kontextu.  Z aspektu autizmu, je to faktor, ktorý ovplyvňuje určitý výsledok, stav alebo fungovanie niečoho, napríklad: “Dôležitým determinantom určenia včasnej diagnózy je aj  počet  špecialistov na autizmus v regióne, v ktorom rodina dieťaťa žije”;
  • Demografický faktor – je charakteristika obyvateľstva, ktorá sa používa na analýzu a porozumenie spoločenských javov alebo potrieb rôznych skupín obyvateľstva;
  • Neurotypický – označuje osobu, ktorej mozog funguje spôsobom, ktorý sa považuje za „typický“ alebo bežný z hľadiska neurologického vývinu a správania;
  • Preverbálna forma komunikácie – je spôsob dorozumievania, ktorý sa používa predtým, než sa dieťa naučí hovoriť – teda ešte pred rozvinutím verbálneho jazyka. K preverbálnym komunikačným formám patria prejavy ako napríklad: plač, úsmev a smiech, nadväzovanie očného kontaktu s druhými, gestá, pohyby tela, zvuky a vokalizácie. Táto forma komunikácie je základom pre budúci vývin reči a sociálnych zručností;
  • Verbálna komunikácia – je komunikácia pomocou slov;
  • Senzibilizovať – toto sloveso môže mať viacero významov. Z obsahového hľadiska v tomto  videu, sa používa na zvýšenie povedomia alebo citlivosti voči určitému problému alebo téme;
  • Nonverbálna-/ Neverbálna komunikácia – je komunikácia bez slov. Zahŕňa gestá, mimiku, reč tela, alebo držanie tela, očný kontakt, tón hlasu, fyzická vzdialenosť  medzi ľuďmi (proxemika) a iné spôsoby, ktorými vyjadrujeme myšlienky a pocity bez použitia jazyka. Nonverbálna  forma komunikácie dopĺňa alebo niekedy dokonca protirečí tomu, čo hovoríme slovami;
  • Metakomunikácia – je komunikácia o komunikácii. Znamená to, že si uvedomujeme a reflektujeme, akým spôsobom niečo hovoríme, nie len to čo hovoríme. Preto metakomunikácia môže byť verbálna a nonverbálna: verbálna je slovná a nonverbálna metakomunikácia sa vyjadruje gestom, mimikou, vzdialenosťou od inej osoby a intonáciou hlasu, napríklad ironickým tónom, zdvihnutím  obočia sa mení význam slov. Keď sa povie: „To je super“ s očividným sarkazmom, tak práve metakomunikácia (tón a  výraz) prezrádza skutočný význam slov;
  • Signifikantný znak – je taký príznak, ktorý výrazne poukazuje na prítomnosť určitej poruchy;
  • Expresívna reč – znamená vyjadrovať sa slovami – teda hovoriť, tvoriť vety, pomenúvať veci a vyjadrovať myšlienky;
  • Stereotypné – označuje niečo, čo je ustálené, opakujúce sa alebo zautomatizované. Z aspektu autizmu sa s týmto slovom označujú opakujúce sa, nemenné vzorce správania, okruh záujmov alebo forma komunikácie;
  • Repetitívne – znamená monotónne sa opakujúce, bez ohľadu na význam alebo dôvod. Z aspektu autizmu sa to používa na označenie  foriem správania sa, na spôsob hry alebo spôsob používania hračiek, ale aj na rečový prejav.
  • Symptomatická variabilita – označuje rozdiely v tom, ako sa príznaky, teda symptómy určitej poruchy alebo ochorenia prejavujú u rôznych osôb. Znamená to, že aj keď dve osoby majú rovnakú diagnózu, môžu mať odlišné symptómy, ich intenzitu, trvanie alebo kombináciu;
  • Heterogenita v etiológii – znamená, že určitý zdravotný stav alebo porucha môže mať viacero rôznych príčin. Inými slovami, nejde o jednu jedinú príčinu, ktorá vedie k danému ochoreniu alebo poruche. Môže sa jednať o genetické, biologické, environmentálne alebo psychologické faktory,  ktoré môžu viesť k rovnakému výsledku;
  • Expresívny rečový vývin – je schopnosť aktívne sa vyjadrovať, teda hovoriť, tvoriť slová a vety;
  • Receptívny rečový vývin – je schopnosť porozumieť reči druhých, teda chápať, čo sa hovorí. Receptívna reč je základom pre expresívnu, keďže dieťa najprv chápe a až potom hovorí;
  • Hypersenzitívny alebo precitlivený – znamená, že daná osoba reaguje na podnety príliš silno , lebo jej zmysly sú „nastavené na vysokú citlivosť“;
  • Hyposenzitívny alebo znížená citlivosť – znamená, že daná osoba reaguje na podnety slabšie alebo vôbec a  potrebuje silnejšie stimuly, aby si ich všimla.
    Hypo- a hypersenzitivita sa navzájom nevylučujú a môžu existovať súčasne,  napríklad niekto môže byť hypersenzitívny na zvuky, ale hyposenzitívny na dotyky.
  • DSM-IV (Diagnostic and Statistical Manual of Mental Disorders, Fourth Edition)/ DSM-IV (štvrté vydanie Diagnostického  a štatistického manuálu duševných porúch) – je vytvorený Americkou psychiatrickou asociáciou (APA) a je hlavne používaný v USA;
  • DSM-5 (Diagnostic and Statistical Manual of Mental Disorders, Fifth Edition)/ DSM-5 (piate vydanie Diagnostického a štatistického manuálu duševných porúch) – je vytvorený Americkou psychiatrickou asociáciou (APA) a je hlavne používaný v USA;
  • MKCH-10 (10. revízia Medzinárodnej klasifikácie chorôb Svetovej zdravotníckej organizácie) – je vytvorený Organizáciou Spoločenstva národov (OSN) a je používaný po celom svete/ ICD-10 (International Classification of Diseases, 10th Revision);
  • MKCH-11 (11. revízia Medzinárodnej klasifikácie chorôb Svetovej zdravotníckej organizácie) – je vytvorený Organizáciou Spoločenstva národov (OSN) a je používaný po celom svete/ ICD-11 (International Classification of Diseases, 11th Revision);
  • Pervazívne – znamená prenikavé, všadeprítomné  a zasahuje celú osobnosť. V kontexte pervazívnych vývinových porúch to znamená, že tieto poruchy ovplyvňujú viacero oblastí vývinu a funkcie, ako sú sociálne zručnosti, komunikácia a správanie, a nie sú obmedzené len na jednu oblasť;
  • Porucha receptívneho jazyka – je typ jazykovej poruchy, ktorá sa prejavuje s ťažkosťami pri porozumení hovoreného alebo písaného jazyka. To znamená, že osoba s touto diagnózou vie hovoriť alebo písať, ale nerozumie dobre tomu, čo mu iní hovoria alebo čo číta. Typické prejavy môžu byť: problémy so sledovaním pokynov alebo otázok, nepochopenie významu slov alebo viet, ťažkosti s rozlišovaním podobne znejúcich slov alebo oneskorený vývin reči;
  • Heterogenita v etiológii – znamená, že určitý zdravotný stav alebo porucha môže mať viacero rôznych príčin. Inými slovami, nejde o jednu jedinú príčinu, ktorá vedie k danému ochoreniu alebo poruche. Môže sa jednať o genetické, biologické, environmentálne alebo psychologické faktory,  ktoré môžu viesť k rovnakému výsledku;
  • Kvalitatívna porucha alebo kvalitatívne poškodenie – sa týka porúch, ktoré sú hodnotené na základe kvalitatívnych vlastností (z aspektu autismu sú to vlastnosti alebo charakteristiky, ktoré určujú schopnosť uspokojiť potreby alebo očakávania, napr. komunikácie alebo sociálnych zručností);
  • Deficit – je stav, keď niečo chýba alebo je nedostatok niečoho.
  • Excentrický (človek) – je niekto, kto sa správa alebo oblieka nezvyčajne alebo výstredne;
  • Klišé – je fráza alebo myšlienka, ktorá sa používa tak často, že stratila svoju originalitu a opakovaním sa stala otrepanou, preto často pôsobí prázdne alebo neúprimne;
  • Paradox – je tvrdenie alebo situácia, ktorá sa zdá byť protirečivá, ale napriek
    tomu môže byť pravdivá;
  • Savant – označuje človeka, ktorý má výnimočné schopnosti alebo vedomosti v určitej úzkej oblasti, často napriek tomu alebo práve preto, že má iné vývinové alebo kognitívne obmedzenia;
  • Verbálne -je forma komunikácie, ktorá využíva slová a jazyk na vyjadrenie myšlienok, pocitov a informácií;
  • Vizuo-motorické schopnosti – sa vzťahujú na spoluprácu medzi zrakovým vnímaním a pohybom, najčastejšie pohybom rúk. Odborne sa tomu hovorí aj koordinácia oko-ruka. Znamená to, že človek dokáže premeniť to, čo vidí, na presný pohyb – napríklad keď kreslí podľa predlohy, skladá puzzle, alebo kopíruje písmená;
  • Vizuálna pamäť – je schopnosť zapamätať si a vybaviť si to, čo sme videli – obrazy, tvary, farby, písmená, tváre, scény či priestorové usporiadanie. Je to kľúčová súčasť učenia, pretože až 80 % informácií prijímame zrakom.

Máte podozrenie na autizmus? Neváhajte sa obrátiť na nás.

Ak si všímate vývinové odchýlky alebo špecifické správanie u dieťaťa či dospelého, neváhajte nás kontaktovať. Vyplnením formulára začína prvý krok k odbornému posúdeniu a podpore.