• E-mail: info@autisticcentrum.com
Facebook Instagram Youtube
Kontaktný formulár

Varovné príznaky rizika poruchy autistického spektra v detstve

Porucha autistického spektra patrí v súčasnosti medzi najčastejšie diagnostikované vývinové poruchy. Kľúčové je, kedy ju identifikujeme, pretože včasné rozpoznanie príznakov vytvára priestor na cielenú, včasnú intervenciu.
To platí nielen pre autizmus, ale aj pre akékoľvek iné vývinové poruchy.

Deti, ktoré dostanú včasnú, primeranú a intenzívnu podporu, majú vyššiu šancu na zmiernenie špecifických ťažkostí,
ako aj na dosiahnutie väčšej samostatnosti.

Diagnostické kritériá poruchy autistického spektra zahŕňajú poruchy v oblasti sociálnej komunikácie a interakcie, obmedzené záujmy a pretrvávajúce nepružné, opakujúce sa vzorce správania. Tieto symptómy sa môžu kombinovať rôznymi spôsobmi.

Charakteristické varovné signály sa zvyčajne objavujú pred dovŕšením tretieho roku života, no ich počet, intenzita a čas rozpoznania sa výrazne líšia. U niektorých detí sú príznaky viditeľné už počas prvého roka, u iných až medzi druhým a tretím rokom života – prípadne neskôr.

Včasný skríning sa používa čoraz častejšie na identifikáciu varovných príznakov autizmu. Napriek tomu sa diagnóza často stanovuje neskôr – v detstve alebo až v dospelosti. Dôvodom sú rôzne okolnosti. Rôznorodosť symptómov ovplyvňuje aj to, kedy rodičia vyhľadajú odbornú pomoc. Napríklad rodina dieťaťa s výrazne atypickým vývinom zväčša reaguje skôr ako rodina dieťaťa, ktoré síce pôsobí trošku zvláštne, ale verbálne komunikuje.

Skúsenosti ukazujú, že väčšina rodín si problémy všimne už včas, no ani polovica detí nedostane špecifickú, na autizmus zameranú starostlivosť pred dovŕšením tretieho roku života. Prístup k primeranej starostlivosti býva obzvlášť oneskorený u detí s dobrými intelektuálnymi a jazykovými schopnosťami. Naopak, oneskorený vývin sociálnych zručností a atypické správanie zvyčajne vedú rodičov k skoršiemu vyhľadaniu pomoci.

Preto je mimoriadne dôležité vedieť, ako včas rozpoznať príznaky poruchy autistického spektra a zabezpečiť odbornú intervenciu.

Varovné príznaky:

1. Dieťa dobre počuje, no nereaguje na svoje meno.
2. Nenapodobňuje správanie ostatných.
3. Prejavuje emócie a zámery zvláštnym spôsobom.
4. Len zriedka zdieľa svoje zážitky s druhými.
5. Pri komunikácii len zriedka používa gestá alebo očný kontakt.
6. Predstieraná hra, sa u dieťaťa objavuje len výnimočne.
7. Správanie dieťaťa má opakujúci sa charakter – napr. pohybové stereotypy, neobvyklé používanie predmetov alebo echoláliu (opakovanie slov).
8. Má výrazne obmedzený, úzky okruh záujmov.
9. Trvá na nemenných rutinách, prejavuje ritualizované vzorce správania vo verbálnej aj neverbálnej komunikácii.
10. Reaguje nadmerne, nedostatočne alebo nezvyčajne na zmyslové podnety z okolia (napr. zvuky, svetlo, dotyky).

Vysvetlenie cudzích pojmov

Aj pri absencii viacerých varovných príznakov môžu byť rodičovské obavy opodstatnené.

Odborné sledovanie vývinu dieťaťa je kľúčové aj v prípadoch, keď nie sú prítomné všetky typické varovné príznaky.

Ak ste u dieťaťa zaznamenali dva alebo viac varovných príznakov, vyplňte vekovo primeraný kontrolný zoznam.

SKRÍNINGOVÉ FORMULÁRE

Obdobie batoliat (18-36 mesiacov)
Obdobie predškolského veku (3-6 rokov)
  • Absencia – neprítomnosť niečoho; v klinickom kontexte môže označovať chýbanie určitej schopnosti alebo správania.
  • Fascinácia – silný záujem alebo očarenie niečím, čo človeka priťahuje a udržiava jeho pozornosť.
  • Motorika – schopnosť pohybu a ovládania tela; zahŕňa jemnú motoriku (prsty, ruky) aj hrubú motoriku (chôdza, beh).
  • Neverbálna komunikácia – dorozumievanie sa bez slov, napríklad gestami, mimikou, postojom tela či očným kontaktom.
  • Neurotypicky sa vyvíjajúce dieťa – dieťa, ktorého vývin prebieha v rámci bežných, očakávaných vývinových míľnikov bez výrazných odchýlok.
  • Paralelne – označuje súčasné prebiehanie viacerých dejov alebo procesov vedľa seba.
  • Ritualizované vzorce – opakujúce sa, pevne ustálené spôsoby správania alebo činnosti, ktoré dieťa vykonáva podľa určitého „rituálu“.
  • Rutíny – pravidelne sa opakujúce činnosti alebo postupy v každodennom živote (napr. ranné vstávanie, večerné uspávanie).
  • Scríningový dotazník – nástroj (zvyčajne vo forme otázok alebo škál), ktorý slúži na rýchle zachytenie možných odchýlok či rizík vo vývine; používa sa ako prvý krok pred podrobnejšou diagnostikou.
  • Senzorická stimulácia – podnety, ktoré aktivujú zmysly dieťaťa (zrak, sluch, hmat, čuch, chuť) a podporujú jeho vnímanie.
  • Senzorické podnety – konkrétne vnemy zo zmyslového prostredia, napríklad zvuky, svetlo, dotyk alebo vône.
  • Spektrum – rozsah alebo škála prejavov, ktoré sa môžu vyskytovať v určitej oblasti.
  • Systematické myslenie – schopnosť uvažovať logicky, postupne a podľa určitých pravidiel či krokov.
  • Typický vývin – bežný, očakávaný priebeh vývinu dieťaťa podľa vekových míľnikov.
  • Verbálna komunikácia – dorozumievanie sa pomocou slov, hovoreného jazyka.
Facebook Instagram Youtube
Kontaktný formulár

Kontaktný formulár - pre prvý kontakt

Vyplnením formulára začína prvý krok k podpore.

Kontaktný formulár - pre zariadenia a organizácie

  • Exekutívne funkcie – súbor kognitívnych schopností, ktoré riadia plánovanie, organizáciu, rozhodovanie, kontrolu správania a prispôsobovanie sa novým situáciám.
  • Flexibilita myslenia – schopnosť meniť uhol pohľadu, prispôsobiť sa novým informáciám alebo hľadať alternatívne riešenia.
  • Jasná štruktúra – zrozumiteľné, predvídateľné usporiadanie činností, pravidiel alebo prostredia, ktoré pomáha orientácii a znižuje stres.
  • Neurologické spracovanie sveta – spôsob, akým mozog prijíma, triedi a interpretuje informácie zo zmyslov a prostredia.
  • Neurotypické osoby – ľudia, ktorých neurologický vývin a spracovanie informácií zodpovedá bežným normám populácie.
  • Osoby s autizmom – ľudia s poruchou autistického spektra, ktorí majú odlišný spôsob komunikácie, sociálnej interakcie a spracovania zmyslových podnetov.
  • Regulovanie emócií – schopnosť rozpoznať, zvládať a primerane vyjadrovať vlastné emócie.
  • Rigidné správanie – neochota alebo ťažkosť meniť zaužívané postupy, pravidlá či spôsoby reagovania.
  • Ritualizované vzorce správania – opakujúce sa činnosti alebo postupy, ktoré majú pevne stanovený poriadok a význam, často prinášajú pocit istoty.
  • Sebaregulácia – schopnosť kontrolovať vlastné správanie, emócie a reakcie tak, aby boli primerané situácii.
  • Sebastimulácia – opakujúce sa pohyby alebo činnosti (napr. kývanie, točenie predmetov), ktoré pomáhajú regulovať vnútorné napätie alebo zmyslové vnímanie.
  • Senzorické preťaženie – stav, keď je človek zahltený príliš veľkým množstvom podnetov (zvuky, svetlá, dotyky), čo vedie k stresu alebo úzkosti.
  • Senzorické uspokojenie – príjemný pocit vyvolaný zmyslovými podnetmi, napríklad rytmom, tlakom alebo dotykom.
  • Senzorické vnímanie – proces prijímania a spracovania informácií prostredníctvom zmyslov (zrak, sluch, hmat, čuch, chuť).
  • Neurotypické osoby – sú tie osoby, ktorých neurologické fungovanie zodpovedá väčšinovému štandardu;
  • Preverbálna komunikácia – je komunikácia bez slov, ktorá z vývinového hľadiska predchádza hovoreniu;
  • Interpretovať – znamená vysvetľovať;
  • Sociálne kompetentný – je ten, kto vie nadväzovať a udržiavať vzťahy, správať sa primerane v rôznych spoločenských situáciách, je vnímavý a rieši konflikty konštruktívnym spôsobom;
  • Mentorky mentorujú svoje rovesníčky – to znamená, že dievčatá alebo ženy v roli mentoriek poskytujú podporu, vedenie alebo rady svojim rovesníčkam;
  • Primárna diagnóza – je hlavný zdravotný problém, ktorý si vyžaduje najvyššiu prioritu pri terapii.
  • Jasná štruktúra – označuje prehľadné a predvídateľné usporiadanie prostredia, pravidiel alebo aktivít.
  • Kognitívne schopnosti – zahŕňajú procesy myslenia: pamäť, pozornosť, riešenie problémov, učenie a jazyk. Sú základom pre pochopenie, učenie sa a adaptáciu na nové situácie.
  • Porucha senzorickej integrácie – stav, keď mozog nedokáže správne spracovať a zosúladiť informácie z rôznych zmyslov (zrak, sluch, hmat, čuch, chuť, rovnováha). Môže sa prejavovať ako precitlivenosť alebo naopak nedostatočná reakcia na podnety.
  • Rutína – opakujúce sa denné činnosti alebo postupy, ktoré vytvárajú stabilitu a predvídateľnosť.
  • Senzorická citlivosť – zvýšená alebo znížená reakcia na zmyslové podnety (napr. zvuky, svetlo, dotyk). Môže spôsobovať nepohodlie alebo naopak vyhľadávanie intenzívnych podnetov.
  • Vizuálna scéna – celkový obraz alebo situácia, ktorú človek vníma zrakom. Zahŕňa predmety, osoby a prostredie, ktoré spolu vytvárajú vizuálny kontext.
  • Small talk – je krátky rozhovor na ľahké  témy, ktorého cieľom  nie je riešiť vážne veci, ale vytvoriť príjemnú atmosféru;  
  • Sociálny aspekt interakcie – zahŕňa empatiu, komunikáciu, neverbálne signály a  spoločenské pravidlá sociálne  prijateľného správania v danej kultúre;
  • Neurotypická komunikácia – je komunikácia človeka bez neurologických odlišností;
  • Frustrácia – vnútorný pocit nepohody, ktorý môže byť sprevádzaný hnevom, sklamaním, bezmocnosťou či napätím. Vzniká vtedy, keď človek nedokáže dosiahnuť cieľ alebo uspokojiť dôležitú potrebu, hoci sa o to snaží.
  • Nadmerná stimulácia – nastáva vtedy, keď je nervový systém zaplavený podnetmi, ako sú hluk, svetlo, emócie či informácie, a nedokáže ich efektívne spracovať. Výsledkom môže byť preťaženie, nepohoda alebo podráždenosť.
  • Verbálna komunikácia – je komunikácia pomocou slov;
  • Nonverbálna komunikácia – je komunikácia bez slov. Zahŕňa gestá, mimiku, reč tela, alebo držanie tela, očný kontakt, tón hlasu, fyzická vzdialenosť  medzi ľuďmi (proxemika) a iné spôsoby, ktorými vyjadrujeme myšlienky a pocity bez použitia jazyka;
  • Metakomunikácia – je komunikácia o komunikácii. Znamená to, že si uvedomujeme a reflektujeme, akým spôsobom niečo hovoríme, nie len to čo hovoríme. Preto metakomunikácia môže byť verbálna a nonverbálna: verbálna je slovná a nonverbálna metakomunikácia sa vyjadruje gestom, mimikou, vzdialenosťou od inej osoby a intonáciou hlasu, napríklad ironickým tónom, zdvihnutím  obočia sa mení význam slov. Keď sa povie: „To je super“ s očividným sarkazmom, tak práve metakomunikácia (tón a  výraz) prezrádza skutočný význam slov;
  • Kognitívna terapia – je psychoterapeutický prístup, ktorého cieľom je identifikovať a zmeniť negatívne myšlienkové vzorce, ktoré ovplyvňujú  emócie a správanie;
  • Absentujúci očný kontakt – chýbajúci očný kontakt;
  • Neurotypické – znamená typické alebo bežné fungovanie z hľadiska neurologického vývinu a správania;
  • Dešifrovať – znamená rozlúštiť niečo;
  • Kontext – je súbor okolností, ktoré súvisia s nejakým  javom;
  • Monológ – je taká forma vyjadrenia, kde hovoriaci nečaká odpoveď alebo reakciu od počúvajúcich;
  • Dialóg – je rozhovor medzi dvoma alebo viacerými osobami, kde si striedajú roly hovoriaceho a počúvajúceho;
  • Dominovať – znamená mať nad niečím alebo nad niekým kontrolu alebo moc;
  • Monotónne – znamená jednotvárne;
  • Teatrálne – znamená okázalo;
  • Tendencia – znamená smerovanie alebo sklon k niečomu alebo k nejakému smeru;
  • Frustrujúca situácia – je to vnútorný stav nepohody, ktorý vzniká, keď niekto chce niečo dosiahnuť, ale narazí na prekážku, ktorú nedokáže prekonať.
  • Príznaky sa manifestujú – príznaky sa prejavujú;
  • Kompenzovať – niečo chýbajúce alebo nedostatok niečoho nahradiť iným spôsobom;
  • Interpretovať – vysvetliť alebo pochopiť význam niečoho;
  • Hyperaktivita – nadmerná aktivita a nepokoj;
  • Obsedantno-kompulzívna porucha – je duševná porucha, ktorú charakterizujú vtieravé myšlienky (najčastejšie strach z niečoho) a nutkavé rituály (zmierňujú úzkosť);
  • Neurotypické – označuje osobu, ktorej mozog funguje spôsobom, ktorý sa považuje za „typický“ alebo bežný z hľadiska neurologického vývinu a správania.
  • Intervencia – je proces zasahovania do situácie s cieľom zlepšiť alebo vyriešiť problém;
  • Determinácia – je proces, pri ktorom sa identifikujú alebo stanovujú faktory, ktoré ovplyvňujú určitý výsledok alebo stav. Sloveso determinovať znamená určovať alebo stanoviť hranice, podmienky alebo príčiny niečoho, napríklad: „Úspešné diagnostikovanie je determinované pripravenosťou odborníka“ alebo „Prostredie môže determinovať výsledky vyšetrenia“;
  • Symptomatická variabilita – označuje rozdiely v tom, ako sa príznaky, teda symptómy určitej poruchy alebo ochorenia prejavujú u rôznych osôb. Znamená to, že aj keď dve osoby majú rovnakú diagnózu, môžu mať odlišné symptómy, ich intenzitu, trvanie alebo kombináciu;
  • Forma alternatívnej komunikácie – je spôsob dorozumievania, ktorý nahrádza hovorený jazyk u nehovoriacich osôb. Alternatívna komunikácia je súčasťou širšieho pojmu augmentatívna a alternatívna komunikácia (AAK), ktorá zahŕňa aj techniky, ktoré dopĺňajú hovorenú reč a nie len ju nahrádzajú;
  • Anamnestický dotazník – je formulár, ktorý slúži na zhromažďovanie dôležitých informácií o zdravotnej, rodinnej a sociálnej histórii vyšetrenej osoby. Vyplňuje sa pred prvým vyšetrením alebo konzultáciou, aby odborník mohol vytvoriť čo najkomplexnejší obraz o danej osobe a to ešte pred prvým osobným stretnutím;
  • Eliminovať alebo eliminácia – znamená odstrániť, vylúčiť alebo potlačiť niečo, čo je nežiaduce, napríklad: „Odbornosť  eliminuje výskyt prípadných chýb“.
  • Determinant – môže mať viacero významov v závislosti od kontextu.  Z aspektu autizmu, je to faktor, ktorý ovplyvňuje určitý výsledok, stav alebo fungovanie niečoho, napríklad: “Dôležitým determinantom určenia včasnej diagnózy je aj  počet  špecialistov na autizmus v regióne, v ktorom rodina dieťaťa žije”;
  • Demografický faktor – je charakteristika obyvateľstva, ktorá sa používa na analýzu a porozumenie spoločenských javov alebo potrieb rôznych skupín obyvateľstva;
  • Neurotypický – označuje osobu, ktorej mozog funguje spôsobom, ktorý sa považuje za „typický“ alebo bežný z hľadiska neurologického vývinu a správania;
  • Preverbálna forma komunikácie – je spôsob dorozumievania, ktorý sa používa predtým, než sa dieťa naučí hovoriť – teda ešte pred rozvinutím verbálneho jazyka. K preverbálnym komunikačným formám patria prejavy ako napríklad: plač, úsmev a smiech, nadväzovanie očného kontaktu s druhými, gestá, pohyby tela, zvuky a vokalizácie. Táto forma komunikácie je základom pre budúci vývin reči a sociálnych zručností;
  • Verbálna komunikácia – je komunikácia pomocou slov;
  • Senzibilizovať – toto sloveso môže mať viacero významov. Z obsahového hľadiska v tomto  videu, sa používa na zvýšenie povedomia alebo citlivosti voči určitému problému alebo téme;
  • Nonverbálna-/ Neverbálna komunikácia – je komunikácia bez slov. Zahŕňa gestá, mimiku, reč tela, alebo držanie tela, očný kontakt, tón hlasu, fyzická vzdialenosť  medzi ľuďmi (proxemika) a iné spôsoby, ktorými vyjadrujeme myšlienky a pocity bez použitia jazyka. Nonverbálna  forma komunikácie dopĺňa alebo niekedy dokonca protirečí tomu, čo hovoríme slovami;
  • Metakomunikácia – je komunikácia o komunikácii. Znamená to, že si uvedomujeme a reflektujeme, akým spôsobom niečo hovoríme, nie len to čo hovoríme. Preto metakomunikácia môže byť verbálna a nonverbálna: verbálna je slovná a nonverbálna metakomunikácia sa vyjadruje gestom, mimikou, vzdialenosťou od inej osoby a intonáciou hlasu, napríklad ironickým tónom, zdvihnutím  obočia sa mení význam slov. Keď sa povie: „To je super“ s očividným sarkazmom, tak práve metakomunikácia (tón a  výraz) prezrádza skutočný význam slov;
  • Signifikantný znak – je taký príznak, ktorý výrazne poukazuje na prítomnosť určitej poruchy;
  • Expresívna reč – znamená vyjadrovať sa slovami – teda hovoriť, tvoriť vety, pomenúvať veci a vyjadrovať myšlienky;
  • Stereotypné – označuje niečo, čo je ustálené, opakujúce sa alebo zautomatizované. Z aspektu autizmu sa s týmto slovom označujú opakujúce sa, nemenné vzorce správania, okruh záujmov alebo forma komunikácie;
  • Repetitívne – znamená monotónne sa opakujúce, bez ohľadu na význam alebo dôvod. Z aspektu autizmu sa to používa na označenie  foriem správania sa, na spôsob hry alebo spôsob používania hračiek, ale aj na rečový prejav.
  • Symptomatická variabilita – označuje rozdiely v tom, ako sa príznaky, teda symptómy určitej poruchy alebo ochorenia prejavujú u rôznych osôb. Znamená to, že aj keď dve osoby majú rovnakú diagnózu, môžu mať odlišné symptómy, ich intenzitu, trvanie alebo kombináciu;
  • Heterogenita v etiológii – znamená, že určitý zdravotný stav alebo porucha môže mať viacero rôznych príčin. Inými slovami, nejde o jednu jedinú príčinu, ktorá vedie k danému ochoreniu alebo poruche. Môže sa jednať o genetické, biologické, environmentálne alebo psychologické faktory,  ktoré môžu viesť k rovnakému výsledku;
  • Expresívny rečový vývin – je schopnosť aktívne sa vyjadrovať, teda hovoriť, tvoriť slová a vety;
  • Receptívny rečový vývin – je schopnosť porozumieť reči druhých, teda chápať, čo sa hovorí. Receptívna reč je základom pre expresívnu, keďže dieťa najprv chápe a až potom hovorí;
  • Hypersenzitívny alebo precitlivený – znamená, že daná osoba reaguje na podnety príliš silno , lebo jej zmysly sú „nastavené na vysokú citlivosť“;
  • Hyposenzitívny alebo znížená citlivosť – znamená, že daná osoba reaguje na podnety slabšie alebo vôbec a  potrebuje silnejšie stimuly, aby si ich všimla.
    Hypo- a hypersenzitivita sa navzájom nevylučujú a môžu existovať súčasne,  napríklad niekto môže byť hypersenzitívny na zvuky, ale hyposenzitívny na dotyky.
  • DSM-IV (Diagnostic and Statistical Manual of Mental Disorders, Fourth Edition)/ DSM-IV (štvrté vydanie Diagnostického  a štatistického manuálu duševných porúch) – je vytvorený Americkou psychiatrickou asociáciou (APA) a je hlavne používaný v USA;
  • DSM-5 (Diagnostic and Statistical Manual of Mental Disorders, Fifth Edition)/ DSM-5 (piate vydanie Diagnostického a štatistického manuálu duševných porúch) – je vytvorený Americkou psychiatrickou asociáciou (APA) a je hlavne používaný v USA;
  • MKCH-10 (10. revízia Medzinárodnej klasifikácie chorôb Svetovej zdravotníckej organizácie) – je vytvorený Organizáciou Spoločenstva národov (OSN) a je používaný po celom svete/ ICD-10 (International Classification of Diseases, 10th Revision);
  • MKCH-11 (11. revízia Medzinárodnej klasifikácie chorôb Svetovej zdravotníckej organizácie) – je vytvorený Organizáciou Spoločenstva národov (OSN) a je používaný po celom svete/ ICD-11 (International Classification of Diseases, 11th Revision);
  • Pervazívne – znamená prenikavé, všadeprítomné  a zasahuje celú osobnosť. V kontexte pervazívnych vývinových porúch to znamená, že tieto poruchy ovplyvňujú viacero oblastí vývinu a funkcie, ako sú sociálne zručnosti, komunikácia a správanie, a nie sú obmedzené len na jednu oblasť;
  • Porucha receptívneho jazyka – je typ jazykovej poruchy, ktorá sa prejavuje s ťažkosťami pri porozumení hovoreného alebo písaného jazyka. To znamená, že osoba s touto diagnózou vie hovoriť alebo písať, ale nerozumie dobre tomu, čo mu iní hovoria alebo čo číta. Typické prejavy môžu byť: problémy so sledovaním pokynov alebo otázok, nepochopenie významu slov alebo viet, ťažkosti s rozlišovaním podobne znejúcich slov alebo oneskorený vývin reči;
  • Heterogenita v etiológii – znamená, že určitý zdravotný stav alebo porucha môže mať viacero rôznych príčin. Inými slovami, nejde o jednu jedinú príčinu, ktorá vedie k danému ochoreniu alebo poruche. Môže sa jednať o genetické, biologické, environmentálne alebo psychologické faktory,  ktoré môžu viesť k rovnakému výsledku;
  • Kvalitatívna porucha alebo kvalitatívne poškodenie – sa týka porúch, ktoré sú hodnotené na základe kvalitatívnych vlastností (z aspektu autismu sú to vlastnosti alebo charakteristiky, ktoré určujú schopnosť uspokojiť potreby alebo očakávania, napr. komunikácie alebo sociálnych zručností);
  • Deficit – je stav, keď niečo chýba alebo je nedostatok niečoho.
  • Excentrický (človek) – je niekto, kto sa správa alebo oblieka nezvyčajne alebo výstredne;
  • Klišé – je fráza alebo myšlienka, ktorá sa používa tak často, že stratila svoju originalitu a opakovaním sa stala otrepanou, preto často pôsobí prázdne alebo neúprimne;
  • Paradox – je tvrdenie alebo situácia, ktorá sa zdá byť protirečivá, ale napriek
    tomu môže byť pravdivá;
  • Savant – označuje človeka, ktorý má výnimočné schopnosti alebo vedomosti v určitej úzkej oblasti, často napriek tomu alebo práve preto, že má iné vývinové alebo kognitívne obmedzenia;
  • Verbálne -je forma komunikácie, ktorá využíva slová a jazyk na vyjadrenie myšlienok, pocitov a informácií;
  • Vizuo-motorické schopnosti – sa vzťahujú na spoluprácu medzi zrakovým vnímaním a pohybom, najčastejšie pohybom rúk. Odborne sa tomu hovorí aj koordinácia oko-ruka. Znamená to, že človek dokáže premeniť to, čo vidí, na presný pohyb – napríklad keď kreslí podľa predlohy, skladá puzzle, alebo kopíruje písmená;
  • Vizuálna pamäť – je schopnosť zapamätať si a vybaviť si to, čo sme videli – obrazy, tvary, farby, písmená, tváre, scény či priestorové usporiadanie. Je to kľúčová súčasť učenia, pretože až 80 % informácií prijímame zrakom.

Máte podozrenie na autizmus? Neváhajte sa obrátiť na nás.

Ak si všímate vývinové odchýlky alebo špecifické správanie u dieťaťa či dospelého, neváhajte nás kontaktovať. Vyplnením formulára začína prvý krok k odbornému posúdeniu a podpore.