• E-mail: info@autisticcentrum.com
Facebook Instagram Youtube
Kontaktný formulár

< Späť

Keď mozog kričí "Stačí" - senzorické preťaženie

Autor: Katarina Streickem
Dátum: 31. marec 2026

Tento text je určený  pre rodičov, pedagógov a vychovávateľov, ktorí chcú lepšie rozumieť senzorickému preťaženiu u detí a dospelých na autistickom spektre. Vysvetľuje, čo senzorické preťaženie je, ako ho vidieť v bežnom správaní hovoriacich aj nehovoriacich osôb na spektre, aké sú typické fyzické a behaviorálne prejavy a čo môžeme prakticky urobiť, aby sme znížili preťaženie a zvýšili pocit bezpečia.

Úvod

Následky senzorického preťaženia dôverne poznajú mnohí rodičia detí žijúcich s autizmom. Deti, ale aj dospelí na autistickom spektre vnímajú svet cez zmysly často intenzívnejšie alebo jednoducho inak ako väčšina ľudí. Zvuk, ktorý my len zaregistrujeme, môže byť pre nich bolestivý. Svetlo, ktoré nám neprekáža, ich môže doslova „rezať“ v očiach. Dotyk alebo objatie, ktoré nás upokojuje, môže byť pre ne neúnosným až bolestivým zážitkom. Keď sa týchto podnetov nazbiera priveľa, nastáva senzorické preťaženie.

 

Ako neurodiverzný prístup mení náš pohľad na senzorické preťaženie

Jednoduchý pocit podráždenia z nejakého podnetu nie je to isté ako senzorické preťaženie. Deti aj dospelí na autistickom spektre nezažívajú svet „horšie“ alebo „chybne“ – ich mozog jednoducho spracúva zvuky, svetlo, dotyky či vône inak než mozog väčšiny populácie. Práve z týchto rozdielov v spracovaní vzniká aj senzorické preťaženie: chvíľa, keď je nervový systém zahltený a už nedokáže zvládať množstvo alebo intenzitu podnetov. To, čo je pre nás „len trochu hlučné“ alebo „trochu rušivé“, môže byť pre nich už za hranicou znesiteľného a viesť k silnému preťaženiu.

Keď sa na senzorické preťaženie pozrieme cez optiku neurodiverzity, nemení sa len náš pohľad, ale aj jazyk, ktorým o ňom hovoríme. Začíname ho chápať ako jeden z mnohých spôsobov, ako môže ľudský mozog fungovať, a namiesto slov ako „chyba“ či „porucha“ hovoríme o odlišnosti. Senzorické preťaženie tak prestáva byť nálepkou „problémové správanie“ a skôr ho vnímame ako signál, že prostredie je nastavené mimo možností osôb na spektre. A práve odtiaľ prirodzene vyplýva aj to, kde má byť ťažisko zmeny – nie v „naprávaní“ dieťaťa alebo dospelého, ale v úprave podmienok, v ktorých má fungovať.

Zrazu je oveľa prirodzenejšie riešiť úpravu svetla, hluku či školských pravidiel, než sa snažiť deti a dospelých na spektre „otužovať“ tak, aby vydržali čo najviac. Pri odlišnom senzorickom spracovaní vnemov je kľúčové čo najlepšie porozumieť senzorickým potrebám osôb na spektre a prispôsobiť prostredie, rutiny a komunikáciu tak, aby boli pre ich nervový systém bezpečné a znesiteľné.

Aj keď existuje veľa spoločných znakov senzorického preťaženia naprieč celým spektrom, niektoré prejavy sú typickejšie pre hovoriace osoby na spektre a iné skôr pre nehovoriace osoby či tých, ktorým sa reč pri strese „vypína“. Práve na tieto rozdiely sa pozrieme v nasledujúcich odstavcoch.

 

Senzorické preťaženie u hovoriacich a nehovoriacich osôb na spektre – čo si všímať

Senzorické preťaženie prežívajú aj hovoriace, aj nehovoriace deti a dospelí na spektre. Rozdiel nie je v tom, či to cítia, ale ako to vedia ukázať – niektorí viac slovami, iní najmä telom a správaním.

 

Čo majú spoločné

Pri senzorickom preťažení sa u väčšiny osôb na spektre opakujú podobné prejavy:

  • akoby sa „odpojili“ – ťažšie reagujú na oslovenie, odvrátia pohľad, stiahnu sa;
  • zmení sa intenzita stimmingu – viac hojdania, mávania rukami, chodenia sem a tam;
  • objavujú sa silné emócie – plač, krik, útek, skrývanie sa, odpor k dotyku;
  • dieťa alebo dospelý môže prejsť do meltdownu („výbuch“) alebo shutdownu („zamrznutie“).


Za týmto správaním je často jednoduché posolstvo: „Je toho na moje zmysly príliš veľa.“ Rozdiel je najmä v tom, či dieťa alebo dospelý na spektre dokáže slovami povedať „je tu veľký hluk“, „svetlo ma bolí“, „už nevládzem“ – alebo sa všetko odohráva najmä v rovine fyzickej a správania.

 

Fyzické prejavy senzorického preťaženia

Senzorické preťaženie sa môže prejavovať rôznymi fyzickými príznakmi. Tie sa líšia od človeka k človeku a každý môže mať svoje vlastné spúšťače aj spôsob, ako reaguje.

Hluk

  • zakrývanie uší, hľadanie tichšieho miesta;
  • nepokoj, úzkosť, plač, krik pri konkrétnych zvukoch.


Možné spúšťače:

  • náhle a nečakané zvuky (zvonenie školského zvonca, buchnutie dverí, zapnutie vysávača bez varovania);
  • stály hluk v pozadí (nákupné centrum, školská jedáleň, rodinné oslavy);
  • vysoké a špecifické tóny (pískanie brzdy, vysoký tón elektrospotrebiča).

 

Zrakové podnety

  • tienienie tváre, pozeranie sa cez prsty, zakrývanie očí;
  • odvracanie sa od svetla, problém sústrediť sa v „vizuálne hlučnom“ prostredí.


Možné spúšťače:

  • jasné alebo blikajúce svetlá (LED, žiarivky, blikajúce reklamy);
  • silné odlesky a kontrasty (lesklé podlahy, biele tabule, výklady);
  • vizuálne preplnené priestory (farebné, vzorované steny a koberce, veľa ľudí v pohybe – hromadná doprava, školské prestávky).

 

Textúry a vône

  • odmietanie niektorých jedál, neznášanlivosť parfumov či osviežovačov vzduchu;
  • odpor alebo odmietanie dotýkať sa určitých povrchov a textúr (štítky a švy na oblečení, „pichľavé“ svetre);
  • odpor k „špinavým“ či lepkavým povrchom pri hre (niektoré plastelíny, lepidlá, farby, mokrý piesok).


Senzorické preťaženie môže byť natoľko zaťažujúce, že môže viesť k sebapoškodzujúcemu správaniu alebo k stimmingu – opakujúcemu sa správaniu, ako je mávanie rukami, hojdanie sa, chodenie sem a tam či opakovanie slov a fráz, ktoré pomáhajú zvládnuť preťaženie alebo sa upokojiť.

 

Prejavy senzorického preťaženia v rovine správania

Pri senzorickom preťažení si môžete všimnúť aj zmeny v správaní osoby na spektre. Medzi časté prejavy patria:

  • Nepokoj a nervozita – niektorí sa stále vrtia, nedokážu pokojne sedieť alebo pôsobia podráždene.
  • Stiahnutie sa/vyhýbanie sa – niektoré osoby na spektre sa v preťažení stiahnu alebo začnú vyhýbať určitým situáciám, prostrediam alebo podnetom. Hľadajú tichšie, málopodnetné miesta alebo sa izolujú od sociálnych kontaktov. Môže to byť „preventívny únik“, alebo aj súčasť shutdownu. Toto stiahnutie pomáha znížiť množstvo zmyslových podnetov a získať späť pocit kontroly.
  • Shutdown – názov pre konkrétnu, výraznú reakciu nervového systému na senzorické preťaženie. Človek sa akoby „vypne“, výrazne sa stiahne, „zamrzne“, uniká do seba. Fyzicky to môže vyzerať ako stíchnutie, zvesené telo, minimálne pohyby, neschopnosť rozprávať, sedenie bez pohybu, pozeranie do prázdna, akoby nedokázal reagovať ani na obvykle príjemné veci. Je to hlboké vnútorné stiahnutie a slúži ako ochranný mechanizmus.
  • Meltdowns – keď je zmyslových podnetov príliš veľa, môže dôjsť k meltdownu, teda silnému emočnému výbuchu. Aktivuje sa reakcia „bojuj alebo uteč“ a môže zahŕňať plač, krik alebo veľmi intenzívne prejavy hnevu, frustrácie či strachu. Meltdown síce zaraďujeme do roviny správania, no má aj výrazné fyzické prejavy: napäté telo, zrýchlený dych, tras, búchanie, udieranie, zakrývanie uší. Po meltdown-e môže dieťa alebo dospelý potrebovať dlhší čas na zotavenie a stále môže byť citlivý na to, čo meltdown pôvodne spustilo.

 


Senzorické preťaženie hovoriacich detí a dospelých: keď niekedy ani slová nestačia

Hovoriace deti a dospelí vám môžu dať dôležité indície priamo slovami:

  • niektorí sa sťažujú: „Bolí ma hlava z toho hluku“, „svetlo ma pichá do očí“, „je tu veľa ľudí“;
  • inokedy môžu zrazu začať hovoriť veľmi rýchlo, skákať z témy na tému, opakovať tie isté vety alebo zvýšiť hlas;
  • alebo naopak úplne prestanú hovoriť – reč sa im pri strese „vypne“, aj napriek tomu, že inak sú komunikatívni;
  • môžu odmietať ísť do školy, na nákup alebo na návštevu – dôvodom môže byť senzorický stres, nie „lenivosť“ alebo neochota.


Keď dieťa alebo dospelý povie „je to príliš“, „už nechcem“, „nechaj ma“, najčastejšie je to informácia o jeho nervovom systéme – nie kritika rodiča, učiteľa či vychovávateľa a ani prejav neposlušnosti.

 

Senzorické preťaženie nehovoriacich detí a dospelých: keď rozpráva telo

Nehovoriace deti a dospelí (alebo osoby, ktorým sa reč pri preťažení „vypína“) komunikujú najmä cez telo:

  • zrazu nevyužívajú ani gestá či obrázky alebo iné formy alternatívnej komunikácie, ktoré bežne používajú;
  • vyzerajú, akoby „nepočuli“ – neodpovedajú, odvrátia sa, stiahnu sa do seba;
  • zosilní sa stimming – intenzívnejšie mávanie rukami, skákanie, chodenie dookola, búchanie do predmetov;
  • utekajú z miestnosti alebo z budovy, schovávajú sa pod stôl alebo pod deku;
  • pri dotyku môžu reagovať prudko – krikom, odtláčaním ruky alebo hádzaním sa na zem.


Slová aj správanie sú len dva rôzne jazyky toho istého – preťaženého nervového systému.

 

Čo môže pomôcť zvládať senzorické preťaženie

Existuje veľa ľahko realizovateľných krokov, ktoré je možné v domácom, školskom aj pracovnom prostredí zaviesť. Vďaka nim vieme vytvoriť podporné a ohľaduplné prostredie a často tak predísť samotnému senzorickému preťaženiu.

 

Senzoricky priateľské prostredie

Úprava prostredia tak, aby bolo menej zahlcujúce:

  • stlmenie alebo zmena typu osvetlenia;
  • zníženie hluku, možnosť odísť z najrušnejších miest;
  • vytvorenie „tichého kútika“ na oddych.

 

Senzorické pomôcky

Pomôcky, ktoré môžu podporiť reguláciu:

  • slúchadlá s potlačením hluku, štuple do uší;
  • slnečné okuliare, šiltovky, tieniace prvky;
  • fidget hračky, záťažové alebo plyšové prikrývky, obľúbené plyšové hračky.


Mnohé z nich môžu byť  súčasťou vybavenia „tichého kútika“.

 

Vizualizácia času a priestoru

Jasná štruktúra dňa a vizuálne pomôcky:

  • písomné body, obrázkové harmonogramy, piktogramy;
  • prehľadné plánovanie prechodov (čo bude teraz, čo potom);
  • znižujú strach a úzkosť z nepredvídateľných situácií a pomáhajú pri prechodoch medzi aktivitami.

 

Augmentatívne a alternatívne komunikačné systémy

Pre mnohé osoby na spektre sú kľúčové:

  • obrázkové a komunikačné karty a tabuľky (piktogramy, fotky, symboly);
  • komunikačné kartičky na jednoduché správy („potrebujem prestávku“, „príliš hlučno“, „chcem ísť domov“);
  • znakové systémy, posunky a komunikačné aplikácie.


Tieto formy komunikácie nie sú dôležité len pre nehovoriace osoby, ale aj pre hovoriacich – v stresovej, frustrujúcej situácii môžu výrazne uľahčiť vyjadrenie potrieb.

 

Desenzitizácia a cielené terapie

Podporu môžu priniesť aj:

  • postupné, kontrolované vystavovanie sa podnetom a terapie zamerané na spracovanie zmyslových informácií (napr. ergoterapia, senzorická integrácia);
  • terapie zamerané na prácu s úzkosťou, emóciami a reakciami (napr. prispôsobená kognitívno‑behaviorálna terapia), ktoré pomáhajú rozvíjať stratégie emočnej regulácie pri nepríjemných zmyslových podnetoch.


Vždy však platí, že odborná terapia nenahrádza úpravy prostredia – skôr ich dopĺňa.


Záver

Senzorické preťaženie nie je rozmar ani neposlušnosť. Je to jazyk nervového systému, ktorý hovorí: „Je toho na mňa priveľa.“ Vďaka vhodným úpravám prostredia, podporným stratégiám a citlivým terapiám sa môžu osoby na spektre naučiť lepšie zvládať svoje senzorické prežívanie a zlepšiť kvalitu svojho života. Rovnako dôležité však je, aby sme sa my – rodičia, pedagógovia, kolegovia a blízki – učili byť ich spojencami. Niekedy totiž najväčšia pomoc nie je v tom, čo im povieme, ale v tom, čo im dovolíme necítiť a nemusieť vydržať.


Zoznam použitej literatúry

Senzorické spracovanie a senzorické preťaženie (prehľady a rodičovské/odborné materiály)


Komunikácia a AAC – augmentatívna a alternatívna komunikácia (rodičovské/odborné materiály)

Facebook Instagram Youtube
Kontaktný formulár

Kontaktný formulár - pre prvý kontakt

Vyplnením formulára začína prvý krok k podpore.

Kontaktný formulár - pre zariadenia a organizácie

  • Exekutívne funkcie – súbor kognitívnych schopností, ktoré riadia plánovanie, organizáciu, rozhodovanie, kontrolu správania a prispôsobovanie sa novým situáciám.
  • Flexibilita myslenia – schopnosť meniť uhol pohľadu, prispôsobiť sa novým informáciám alebo hľadať alternatívne riešenia.
  • Jasná štruktúra – zrozumiteľné, predvídateľné usporiadanie činností, pravidiel alebo prostredia, ktoré pomáha orientácii a znižuje stres.
  • Neurologické spracovanie sveta – spôsob, akým mozog prijíma, triedi a interpretuje informácie zo zmyslov a prostredia.
  • Neurotypické osoby – ľudia, ktorých neurologický vývin a spracovanie informácií zodpovedá bežným normám populácie.
  • Osoby s autizmom – ľudia s poruchou autistického spektra, ktorí majú odlišný spôsob komunikácie, sociálnej interakcie a spracovania zmyslových podnetov.
  • Regulovanie emócií – schopnosť rozpoznať, zvládať a primerane vyjadrovať vlastné emócie.
  • Rigidné správanie – neochota alebo ťažkosť meniť zaužívané postupy, pravidlá či spôsoby reagovania.
  • Ritualizované vzorce správania – opakujúce sa činnosti alebo postupy, ktoré majú pevne stanovený poriadok a význam, často prinášajú pocit istoty.
  • Sebaregulácia – schopnosť kontrolovať vlastné správanie, emócie a reakcie tak, aby boli primerané situácii.
  • Sebastimulácia – opakujúce sa pohyby alebo činnosti (napr. kývanie, točenie predmetov), ktoré pomáhajú regulovať vnútorné napätie alebo zmyslové vnímanie.
  • Senzorické preťaženie – stav, keď je človek zahltený príliš veľkým množstvom podnetov (zvuky, svetlá, dotyky), čo vedie k stresu alebo úzkosti.
  • Senzorické uspokojenie – príjemný pocit vyvolaný zmyslovými podnetmi, napríklad rytmom, tlakom alebo dotykom.
  • Senzorické vnímanie – proces prijímania a spracovania informácií prostredníctvom zmyslov (zrak, sluch, hmat, čuch, chuť).
  • Absencia – neprítomnosť niečoho; v klinickom kontexte môže označovať chýbanie určitej schopnosti alebo správania.
  • Fascinácia – silný záujem alebo očarenie niečím, čo človeka priťahuje a udržiava jeho pozornosť.
  • Motorika – schopnosť pohybu a ovládania tela; zahŕňa jemnú motoriku (prsty, ruky) aj hrubú motoriku (chôdza, beh).
  • Neverbálna komunikácia – dorozumievanie sa bez slov, napríklad gestami, mimikou, postojom tela či očným kontaktom.
  • Neurotypicky sa vyvíjajúce dieťa – dieťa, ktorého vývin prebieha v rámci bežných, očakávaných vývinových míľnikov bez výrazných odchýlok.
  • Paralelne – označuje súčasné prebiehanie viacerých dejov alebo procesov vedľa seba.
  • Ritualizované vzorce – opakujúce sa, pevne ustálené spôsoby správania alebo činnosti, ktoré dieťa vykonáva podľa určitého „rituálu“.
  • Rutíny – pravidelne sa opakujúce činnosti alebo postupy v každodennom živote (napr. ranné vstávanie, večerné uspávanie).
  • Scríningový dotazník – nástroj (zvyčajne vo forme otázok alebo škál), ktorý slúži na rýchle zachytenie možných odchýlok či rizík vo vývine; používa sa ako prvý krok pred podrobnejšou diagnostikou.
  • Senzorická stimulácia – podnety, ktoré aktivujú zmysly dieťaťa (zrak, sluch, hmat, čuch, chuť) a podporujú jeho vnímanie.
  • Senzorické podnety – konkrétne vnemy zo zmyslového prostredia, napríklad zvuky, svetlo, dotyk alebo vône.
  • Spektrum – rozsah alebo škála prejavov, ktoré sa môžu vyskytovať v určitej oblasti.
  • Systematické myslenie – schopnosť uvažovať logicky, postupne a podľa určitých pravidiel či krokov.
  • Typický vývin – bežný, očakávaný priebeh vývinu dieťaťa podľa vekových míľnikov.
  • Verbálna komunikácia – dorozumievanie sa pomocou slov, hovoreného jazyka.
  • Neurotypické osoby – sú tie osoby, ktorých neurologické fungovanie zodpovedá väčšinovému štandardu;
  • Preverbálna komunikácia – je komunikácia bez slov, ktorá z vývinového hľadiska predchádza hovoreniu;
  • Interpretovať – znamená vysvetľovať;
  • Sociálne kompetentný – je ten, kto vie nadväzovať a udržiavať vzťahy, správať sa primerane v rôznych spoločenských situáciách, je vnímavý a rieši konflikty konštruktívnym spôsobom;
  • Mentorky mentorujú svoje rovesníčky – to znamená, že dievčatá alebo ženy v roli mentoriek poskytujú podporu, vedenie alebo rady svojim rovesníčkam;
  • Primárna diagnóza – je hlavný zdravotný problém, ktorý si vyžaduje najvyššiu prioritu pri terapii.
  • Jasná štruktúra – označuje prehľadné a predvídateľné usporiadanie prostredia, pravidiel alebo aktivít.
  • Kognitívne schopnosti – zahŕňajú procesy myslenia: pamäť, pozornosť, riešenie problémov, učenie a jazyk. Sú základom pre pochopenie, učenie sa a adaptáciu na nové situácie.
  • Porucha senzorickej integrácie – stav, keď mozog nedokáže správne spracovať a zosúladiť informácie z rôznych zmyslov (zrak, sluch, hmat, čuch, chuť, rovnováha). Môže sa prejavovať ako precitlivenosť alebo naopak nedostatočná reakcia na podnety.
  • Rutína – opakujúce sa denné činnosti alebo postupy, ktoré vytvárajú stabilitu a predvídateľnosť.
  • Senzorická citlivosť – zvýšená alebo znížená reakcia na zmyslové podnety (napr. zvuky, svetlo, dotyk). Môže spôsobovať nepohodlie alebo naopak vyhľadávanie intenzívnych podnetov.
  • Vizuálna scéna – celkový obraz alebo situácia, ktorú človek vníma zrakom. Zahŕňa predmety, osoby a prostredie, ktoré spolu vytvárajú vizuálny kontext.
  • Small talk – je krátky rozhovor na ľahké  témy, ktorého cieľom  nie je riešiť vážne veci, ale vytvoriť príjemnú atmosféru;  
  • Sociálny aspekt interakcie – zahŕňa empatiu, komunikáciu, neverbálne signály a  spoločenské pravidlá sociálne  prijateľného správania v danej kultúre;
  • Neurotypická komunikácia – je komunikácia človeka bez neurologických odlišností;
  • Frustrácia – vnútorný pocit nepohody, ktorý môže byť sprevádzaný hnevom, sklamaním, bezmocnosťou či napätím. Vzniká vtedy, keď človek nedokáže dosiahnuť cieľ alebo uspokojiť dôležitú potrebu, hoci sa o to snaží.
  • Nadmerná stimulácia – nastáva vtedy, keď je nervový systém zaplavený podnetmi, ako sú hluk, svetlo, emócie či informácie, a nedokáže ich efektívne spracovať. Výsledkom môže byť preťaženie, nepohoda alebo podráždenosť.
  • Verbálna komunikácia – je komunikácia pomocou slov;
  • Nonverbálna komunikácia – je komunikácia bez slov. Zahŕňa gestá, mimiku, reč tela, alebo držanie tela, očný kontakt, tón hlasu, fyzická vzdialenosť  medzi ľuďmi (proxemika) a iné spôsoby, ktorými vyjadrujeme myšlienky a pocity bez použitia jazyka;
  • Metakomunikácia – je komunikácia o komunikácii. Znamená to, že si uvedomujeme a reflektujeme, akým spôsobom niečo hovoríme, nie len to čo hovoríme. Preto metakomunikácia môže byť verbálna a nonverbálna: verbálna je slovná a nonverbálna metakomunikácia sa vyjadruje gestom, mimikou, vzdialenosťou od inej osoby a intonáciou hlasu, napríklad ironickým tónom, zdvihnutím  obočia sa mení význam slov. Keď sa povie: „To je super“ s očividným sarkazmom, tak práve metakomunikácia (tón a  výraz) prezrádza skutočný význam slov;
  • Kognitívna terapia – je psychoterapeutický prístup, ktorého cieľom je identifikovať a zmeniť negatívne myšlienkové vzorce, ktoré ovplyvňujú  emócie a správanie;
  • Absentujúci očný kontakt – chýbajúci očný kontakt;
  • Neurotypické – znamená typické alebo bežné fungovanie z hľadiska neurologického vývinu a správania;
  • Dešifrovať – znamená rozlúštiť niečo;
  • Kontext – je súbor okolností, ktoré súvisia s nejakým  javom;
  • Monológ – je taká forma vyjadrenia, kde hovoriaci nečaká odpoveď alebo reakciu od počúvajúcich;
  • Dialóg – je rozhovor medzi dvoma alebo viacerými osobami, kde si striedajú roly hovoriaceho a počúvajúceho;
  • Dominovať – znamená mať nad niečím alebo nad niekým kontrolu alebo moc;
  • Monotónne – znamená jednotvárne;
  • Teatrálne – znamená okázalo;
  • Tendencia – znamená smerovanie alebo sklon k niečomu alebo k nejakému smeru;
  • Frustrujúca situácia – je to vnútorný stav nepohody, ktorý vzniká, keď niekto chce niečo dosiahnuť, ale narazí na prekážku, ktorú nedokáže prekonať.
  • Príznaky sa manifestujú – príznaky sa prejavujú;
  • Kompenzovať – niečo chýbajúce alebo nedostatok niečoho nahradiť iným spôsobom;
  • Interpretovať – vysvetliť alebo pochopiť význam niečoho;
  • Hyperaktivita – nadmerná aktivita a nepokoj;
  • Obsedantno-kompulzívna porucha – je duševná porucha, ktorú charakterizujú vtieravé myšlienky (najčastejšie strach z niečoho) a nutkavé rituály (zmierňujú úzkosť);
  • Neurotypické – označuje osobu, ktorej mozog funguje spôsobom, ktorý sa považuje za „typický“ alebo bežný z hľadiska neurologického vývinu a správania.
  • Intervencia – je proces zasahovania do situácie s cieľom zlepšiť alebo vyriešiť problém;
  • Determinácia – je proces, pri ktorom sa identifikujú alebo stanovujú faktory, ktoré ovplyvňujú určitý výsledok alebo stav. Sloveso determinovať znamená určovať alebo stanoviť hranice, podmienky alebo príčiny niečoho, napríklad: „Úspešné diagnostikovanie je determinované pripravenosťou odborníka“ alebo „Prostredie môže determinovať výsledky vyšetrenia“;
  • Symptomatická variabilita – označuje rozdiely v tom, ako sa príznaky, teda symptómy určitej poruchy alebo ochorenia prejavujú u rôznych osôb. Znamená to, že aj keď dve osoby majú rovnakú diagnózu, môžu mať odlišné symptómy, ich intenzitu, trvanie alebo kombináciu;
  • Forma alternatívnej komunikácie – je spôsob dorozumievania, ktorý nahrádza hovorený jazyk u nehovoriacich osôb. Alternatívna komunikácia je súčasťou širšieho pojmu augmentatívna a alternatívna komunikácia (AAK), ktorá zahŕňa aj techniky, ktoré dopĺňajú hovorenú reč a nie len ju nahrádzajú;
  • Anamnestický dotazník – je formulár, ktorý slúži na zhromažďovanie dôležitých informácií o zdravotnej, rodinnej a sociálnej histórii vyšetrenej osoby. Vyplňuje sa pred prvým vyšetrením alebo konzultáciou, aby odborník mohol vytvoriť čo najkomplexnejší obraz o danej osobe a to ešte pred prvým osobným stretnutím;
  • Eliminovať alebo eliminácia – znamená odstrániť, vylúčiť alebo potlačiť niečo, čo je nežiaduce, napríklad: „Odbornosť  eliminuje výskyt prípadných chýb“.
  • Determinant – môže mať viacero významov v závislosti od kontextu.  Z aspektu autizmu, je to faktor, ktorý ovplyvňuje určitý výsledok, stav alebo fungovanie niečoho, napríklad: “Dôležitým determinantom určenia včasnej diagnózy je aj  počet  špecialistov na autizmus v regióne, v ktorom rodina dieťaťa žije”;
  • Demografický faktor – je charakteristika obyvateľstva, ktorá sa používa na analýzu a porozumenie spoločenských javov alebo potrieb rôznych skupín obyvateľstva;
  • Neurotypický – označuje osobu, ktorej mozog funguje spôsobom, ktorý sa považuje za „typický“ alebo bežný z hľadiska neurologického vývinu a správania;
  • Preverbálna forma komunikácie – je spôsob dorozumievania, ktorý sa používa predtým, než sa dieťa naučí hovoriť – teda ešte pred rozvinutím verbálneho jazyka. K preverbálnym komunikačným formám patria prejavy ako napríklad: plač, úsmev a smiech, nadväzovanie očného kontaktu s druhými, gestá, pohyby tela, zvuky a vokalizácie. Táto forma komunikácie je základom pre budúci vývin reči a sociálnych zručností;
  • Verbálna komunikácia – je komunikácia pomocou slov;
  • Senzibilizovať – toto sloveso môže mať viacero významov. Z obsahového hľadiska v tomto  videu, sa používa na zvýšenie povedomia alebo citlivosti voči určitému problému alebo téme;
  • Nonverbálna-/ Neverbálna komunikácia – je komunikácia bez slov. Zahŕňa gestá, mimiku, reč tela, alebo držanie tela, očný kontakt, tón hlasu, fyzická vzdialenosť  medzi ľuďmi (proxemika) a iné spôsoby, ktorými vyjadrujeme myšlienky a pocity bez použitia jazyka. Nonverbálna  forma komunikácie dopĺňa alebo niekedy dokonca protirečí tomu, čo hovoríme slovami;
  • Metakomunikácia – je komunikácia o komunikácii. Znamená to, že si uvedomujeme a reflektujeme, akým spôsobom niečo hovoríme, nie len to čo hovoríme. Preto metakomunikácia môže byť verbálna a nonverbálna: verbálna je slovná a nonverbálna metakomunikácia sa vyjadruje gestom, mimikou, vzdialenosťou od inej osoby a intonáciou hlasu, napríklad ironickým tónom, zdvihnutím  obočia sa mení význam slov. Keď sa povie: „To je super“ s očividným sarkazmom, tak práve metakomunikácia (tón a  výraz) prezrádza skutočný význam slov;
  • Signifikantný znak – je taký príznak, ktorý výrazne poukazuje na prítomnosť určitej poruchy;
  • Expresívna reč – znamená vyjadrovať sa slovami – teda hovoriť, tvoriť vety, pomenúvať veci a vyjadrovať myšlienky;
  • Stereotypné – označuje niečo, čo je ustálené, opakujúce sa alebo zautomatizované. Z aspektu autizmu sa s týmto slovom označujú opakujúce sa, nemenné vzorce správania, okruh záujmov alebo forma komunikácie;
  • Repetitívne – znamená monotónne sa opakujúce, bez ohľadu na význam alebo dôvod. Z aspektu autizmu sa to používa na označenie  foriem správania sa, na spôsob hry alebo spôsob používania hračiek, ale aj na rečový prejav.
  • Symptomatická variabilita – označuje rozdiely v tom, ako sa príznaky, teda symptómy určitej poruchy alebo ochorenia prejavujú u rôznych osôb. Znamená to, že aj keď dve osoby majú rovnakú diagnózu, môžu mať odlišné symptómy, ich intenzitu, trvanie alebo kombináciu;
  • Heterogenita v etiológii – znamená, že určitý zdravotný stav alebo porucha môže mať viacero rôznych príčin. Inými slovami, nejde o jednu jedinú príčinu, ktorá vedie k danému ochoreniu alebo poruche. Môže sa jednať o genetické, biologické, environmentálne alebo psychologické faktory,  ktoré môžu viesť k rovnakému výsledku;
  • Expresívny rečový vývin – je schopnosť aktívne sa vyjadrovať, teda hovoriť, tvoriť slová a vety;
  • Receptívny rečový vývin – je schopnosť porozumieť reči druhých, teda chápať, čo sa hovorí. Receptívna reč je základom pre expresívnu, keďže dieťa najprv chápe a až potom hovorí;
  • Hypersenzitívny alebo precitlivený – znamená, že daná osoba reaguje na podnety príliš silno , lebo jej zmysly sú „nastavené na vysokú citlivosť“;
  • Hyposenzitívny alebo znížená citlivosť – znamená, že daná osoba reaguje na podnety slabšie alebo vôbec a  potrebuje silnejšie stimuly, aby si ich všimla.
    Hypo- a hypersenzitivita sa navzájom nevylučujú a môžu existovať súčasne,  napríklad niekto môže byť hypersenzitívny na zvuky, ale hyposenzitívny na dotyky.
  • DSM-IV (Diagnostic and Statistical Manual of Mental Disorders, Fourth Edition)/ DSM-IV (štvrté vydanie Diagnostického  a štatistického manuálu duševných porúch) – je vytvorený Americkou psychiatrickou asociáciou (APA) a je hlavne používaný v USA;
  • DSM-5 (Diagnostic and Statistical Manual of Mental Disorders, Fifth Edition)/ DSM-5 (piate vydanie Diagnostického a štatistického manuálu duševných porúch) – je vytvorený Americkou psychiatrickou asociáciou (APA) a je hlavne používaný v USA;
  • MKCH-10 (10. revízia Medzinárodnej klasifikácie chorôb Svetovej zdravotníckej organizácie) – je vytvorený Organizáciou Spoločenstva národov (OSN) a je používaný po celom svete/ ICD-10 (International Classification of Diseases, 10th Revision);
  • MKCH-11 (11. revízia Medzinárodnej klasifikácie chorôb Svetovej zdravotníckej organizácie) – je vytvorený Organizáciou Spoločenstva národov (OSN) a je používaný po celom svete/ ICD-11 (International Classification of Diseases, 11th Revision);
  • Pervazívne – znamená prenikavé, všadeprítomné  a zasahuje celú osobnosť. V kontexte pervazívnych vývinových porúch to znamená, že tieto poruchy ovplyvňujú viacero oblastí vývinu a funkcie, ako sú sociálne zručnosti, komunikácia a správanie, a nie sú obmedzené len na jednu oblasť;
  • Porucha receptívneho jazyka – je typ jazykovej poruchy, ktorá sa prejavuje s ťažkosťami pri porozumení hovoreného alebo písaného jazyka. To znamená, že osoba s touto diagnózou vie hovoriť alebo písať, ale nerozumie dobre tomu, čo mu iní hovoria alebo čo číta. Typické prejavy môžu byť: problémy so sledovaním pokynov alebo otázok, nepochopenie významu slov alebo viet, ťažkosti s rozlišovaním podobne znejúcich slov alebo oneskorený vývin reči;
  • Heterogenita v etiológii – znamená, že určitý zdravotný stav alebo porucha môže mať viacero rôznych príčin. Inými slovami, nejde o jednu jedinú príčinu, ktorá vedie k danému ochoreniu alebo poruche. Môže sa jednať o genetické, biologické, environmentálne alebo psychologické faktory,  ktoré môžu viesť k rovnakému výsledku;
  • Kvalitatívna porucha alebo kvalitatívne poškodenie – sa týka porúch, ktoré sú hodnotené na základe kvalitatívnych vlastností (z aspektu autismu sú to vlastnosti alebo charakteristiky, ktoré určujú schopnosť uspokojiť potreby alebo očakávania, napr. komunikácie alebo sociálnych zručností);
  • Deficit – je stav, keď niečo chýba alebo je nedostatok niečoho.
  • Excentrický (človek) – je niekto, kto sa správa alebo oblieka nezvyčajne alebo výstredne;
  • Klišé – je fráza alebo myšlienka, ktorá sa používa tak často, že stratila svoju originalitu a opakovaním sa stala otrepanou, preto často pôsobí prázdne alebo neúprimne;
  • Paradox – je tvrdenie alebo situácia, ktorá sa zdá byť protirečivá, ale napriek
    tomu môže byť pravdivá;
  • Savant – označuje človeka, ktorý má výnimočné schopnosti alebo vedomosti v určitej úzkej oblasti, často napriek tomu alebo práve preto, že má iné vývinové alebo kognitívne obmedzenia;
  • Verbálne -je forma komunikácie, ktorá využíva slová a jazyk na vyjadrenie myšlienok, pocitov a informácií;
  • Vizuo-motorické schopnosti – sa vzťahujú na spoluprácu medzi zrakovým vnímaním a pohybom, najčastejšie pohybom rúk. Odborne sa tomu hovorí aj koordinácia oko-ruka. Znamená to, že človek dokáže premeniť to, čo vidí, na presný pohyb – napríklad keď kreslí podľa predlohy, skladá puzzle, alebo kopíruje písmená;
  • Vizuálna pamäť – je schopnosť zapamätať si a vybaviť si to, čo sme videli – obrazy, tvary, farby, písmená, tváre, scény či priestorové usporiadanie. Je to kľúčová súčasť učenia, pretože až 80 % informácií prijímame zrakom.

Máte podozrenie na autizmus? Neváhajte sa obrátiť na nás.

Ak si všímate vývinové odchýlky alebo špecifické správanie u dieťaťa či dospelého, neváhajte nás kontaktovať. Vyplnením formulára začína prvý krok k odbornému posúdeniu a podpore.