• E-mail: info@autisticcentrum.com
Facebook Instagram Youtube
Kontaktný formulár

< Späť

Keď zmysly kričia alebo mlčia - čuchové vnímanie

Autor: Katarina Streickem
Dátum: 10. apríl 2026

 

Úvod

Tento článok sa zameriava na to, ako sa hypersenzitivita a hyposenzitivita čuchového vnímania prejavujú v každodennom živote osôb na autistickom spektre. Ukazuje tiež, ako možno jednoduchými úpravami prostredia podporiť ich komfort v oblasti čuchového vnímania aj pri bežných rutinných aktivitách spojených s intenzívnymi pachmi – doma, v škole, v zdravotníckych, poradenských a sociálnych službách aj na pracovisku.

Čuchové vnímanie

Čuch nám pomáha orientovať sa v prostredí, vnímať varovné signály (pokazené jedlo, dym, únik plynu), rozlišovať chute jedla a vytvárať si spomienky spojené s konkrétnymi vôňami.
U osôb na autistickom spektre môže byť čuchové vnímanie výrazne zosilnené (hypersenzitivita) alebo naopak oslabené (hyposenzitivita), prípadne sa tieto typy môžu v rôznych situáciách kombinovať.

  • Pri hypersenzitivite čuchového vnímania môžu byť bežné vône – parfumy, čistiace prostriedky, pachy v škole, v kancelárii či v jedálni – natoľko intenzívne a nepríjemné, že spôsobujú nevoľnosť, bolesť hlavy, odpor k určitým jedlám alebo potrebu okamžite opustiť daný priestor.

  • Pri hyposenzitivite čuchového vnímania sú pachy skôr tlmené – osoba si často nevšimne ani výrazné vône, môže vyhľadávať intenzívne pachy, často ovoniavať predmety (nielen jedlo) alebo nereaguje na pachy, ktoré by väčšina ľudí vnímala ako silné či nepríjemné.

Tieto rozdiely v čuchovom vnímaní priamo ovplyvňujú stravovanie, fungovanie v spoločných priestoroch (jedáleň, kuchynka, kancelária, obchod), osobnú hygienu aj sociálne situácie – od odmietania jedla kvôli vôni až po vyhýbanie sa miestnostiam, kde sú použité parfumy či aromatizované čistiace prostriedky, alebo odmietanie nosenia ošatenia, ktoré vonia od aviváže.

U mnohých detí a dospelých na autistickom spektre sa pri senzorickom preťažení objavuje kombinácia rôznych prejavov, preto je dôležité všímať si, čo sa dialo 5–10 minút pred daným správaním – často sa práve do tohto časového rozpätia dá lokalizovať konkrétny senzorický spúšťač.

 

Hypersenzitivita čuchového vnímania

Spúšťače a príklady prejavov:

  • Silná reakcia na parfémy, dezodoranty, pracie a čistiace prostriedky (aj v obchode), kuchynské vône (cibuľa, cesnak, vyprážanie), osviežovače vzduchu.
  • Nevoľnosť, bolesť hlavy, pocit na vracanie, únik z miestnosti pri konkrétnej vôni, zapchávanie si nosa, zakrývanie si úst a nosa rukou, pulóvrom alebo šálom.
  • Verbálne sťažnosti typu „strašne to smrdí“, „nedá sa tu dýchať“, niekedy až výbuch hnevu alebo plač pri opakovanom vystavení tej istej vôni.
  • Odmietanie vstúpiť do určitých miestností (toaleta, jedáleň, kuchynka, šatňa), odmietanie byť v blízkosti aj inak primerane voňajúcich osôb.

Čo robiť:

  • Minimalizovať používanie parfumov, sprejov, aviváže, vonných sviečok a silno parfumovaných čistiacich prostriedkov v spoločných priestoroch.
  • Častejšie vetrať, umožniť sedenie alebo vytvoriť pracovné miesto ďalej od kuchyne, toaliet a iných zdrojov silných vôní a pachov.
  • Ak je to možné, nahradiť silne voňavé produkty neutrálnymi alebo menej výraznými variantmi.
  • Pri nevyhnutných zákrokoch (napr. dezinfekcia) dopredu upozorniť osobu na spektre a umožniť jej dočasne opustiť tento priestor.

Čomu sa vyhnúť:

  • Používaniu silno voňavých produktov v priestore, kde osoba nemá možnosť úniku.
  • Trvaniu na tom, aby si „zvykla“ na konkrétnu vôňu, ktorá jej spôsobuje fyzické ťažkosti – opakovaná expozícia bez kontroly môže prehlbovať úzkosť a odpor.
  • Bagatelizovaniu prežívania („veď to skoro necítiť“), ktoré podkopáva dôveru a ochotu osoby na spektre komunikovať o svojich senzorických ťažkostiach a v konečnom dôsledku môže prispieť k senzorickému preťaženiu.

 

Hyposenzitivita čuchového vnímania

Spúšťače a príklady prejavov:

  • Dieťa alebo dospelý na autistickom spektre sa zoznamuje s predmetmi predovšetkým prostredníctvom čuchu – takmer všetko si priloží k nosu a ovoniava.
  • Vône, ktoré sú pre iných nepríjemné alebo veľmi výrazné, si osoba na spektre môže takmer nevšímať alebo ju výraznejšie nerušia – v niektorých prípadoch si dokonca menej všíma aj vlastnú telesnú vôňu.
  • Vyhľadávanie intenzívnych pachov (napr. silná káva, koreniny, benzín pri čerpacej stanici) a opakované privoniavanie k tým istým veciam.
  • Nízka reakcia na pachy, ktoré môžu signalizovať nebezpečenstvo (pokazené jedlo, dym, silná chemikália, plyn).

Čo robiť:

  • Ponúknuť bezpečné čuchové stimuly: malé flakóny s arómou, bylinky, kávu či iné vône, ktoré má osoba rada a ktoré sú zdravotne bezpečné.
  • Využiť čuch pri regulácii senzorického preťaženia – napríklad známy „upokojujúci“ pach na obľúbenej šatke, hračke alebo vankúši, ktorý v stresových situáciách (alebo po doznení napr. meltdownu) môže pomôcť upokojiť sa.
  • Učiť rozpoznávať varovné pachy (pokazené jedlo, dym, plyn) formou konkrétnych situácií a s využitím vizuálnej podpory („keď cítiš toto, signalizuje to…“).

Čomu sa vyhnúť:

  • Prehliadaniu rizík – ovoniavaniu cudzích alebo nebezpečných látok (chemikálie, čistiace prostriedky, rozpúšťadlá). Je dôležité myslieť na bezpečné uloženie týchto látok doma, v škole aj v sociálnom zariadení.
  • Predpokladu, že pri hyposenzitivite „keď to necíti, tak mu to neublíži“ – aj pri slabšom vnímaní pachu môže byť látka toxická alebo dráždivá.
  • Núteniu znášať veľmi intenzívne vône v prostredí (parfémy, osviežovače), aj keď sa zdá, že ich „necíti“ – prah vnímania sa môže meniť a pri náhlej zmene môže dôjsť k senzorickému preťaženiu.

 

Záver


Hypersenzitivita aj hyposenzitivita čuchového vnímania môžu výrazne ovplyvňovať každodenné fungovanie detí a dospelých žijúcich s autizmom. Tieto rozdiely nie sú „rozmar“ ani „zlozvyk“, ale súčasť neurodiverzity, a preto si zaslúžia rovnakú mieru rešpektu ako iné oblasti podpory.

Aj relatívne jednoduché úpravy prostredia – obmedzenie silných vôní, ponuka bezpečných čuchových stimulov či možnosť úniku z priestoru so silnými pachmi – môžu podstatne znížiť riziko senzorického preťaženia a zvýšiť komfort osoby na spektre. Dôležitú úlohu zohráva aj ochota hľadať individuálne riešenia: pozorovať a pýtať sa, ktoré vône sú príjemné, ktoré sú spúšťačom ťažkostí a čo konkrétnej osobe pomáha pri regulácii.

Keď rodina, škola, zdravotnícke a sociálne zariadenia či pracovisko zohľadnia čuchové potreby osoby žijúcej s autizmom, nejde len o „komfort navyše“, ale o krok k tomu, aby bolo prostredie skutočne prístupné, bezpečné a inkluzívne. Takýto prístup podporuje nielen lepšie zvládanie každodenných situácií, ale aj dôveru, samostatnosť a celkovú kvalitu života ľudí na autistickom spektre.

 

Zoznam použitej literatúry

Teoretické východiská

Weinstein, D., Rappaport, N., & Bar-Shalita, T. (2020). Characterizing olfactory function in children with autism spectrum disorder and children with sensory processing dysfunction.  Autism Research, 13(8), 1340–1351. https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC7348741/

Hypersenzitivita čuchového vnímania

Autism Understood. (2023, June 3). Sensory – Smell.    

 https://autismunderstood.co.uk/autistic-differences/sensory-smell/

Amaze ABA. (2025, April 10). Autism and smell sensitivity: What you need to know. Retrieved from https://amazeaba.com/autism-smell-sensitivity/

Hyposenzitivita čuchového vnímania  

Middletown Centre for Autism. (n. d.). Olfactory: Under responsive – Best practice: Sensory. 
https://sensory-processing.middletownautism.com/sensory-strategies/strategies-according-to-sense/olfactory/under-responsive/

KidSense Therapy Group. (2024, January 22). The olfactory system and its role on sensory processing. 
https://www.kidsensetherapygroup.com/the-olfactory-system-and-its-role-on-sensory-processing/

Praktické odporúčania – úpravy prostredia a inklúzia

The Treetop. (n. d.). Managing sensory sensitivities in autism – Smell and taste. https://www.thetreetop.com/aba-therapy/managing-sensory-sensitivities-in-autism

 

Facebook Instagram Youtube
Kontaktný formulár

Kontaktný formulár - pre prvý kontakt

Vyplnením formulára začína prvý krok k podpore.

Kontaktný formulár - pre zariadenia a organizácie

  • Exekutívne funkcie – súbor kognitívnych schopností, ktoré riadia plánovanie, organizáciu, rozhodovanie, kontrolu správania a prispôsobovanie sa novým situáciám.
  • Flexibilita myslenia – schopnosť meniť uhol pohľadu, prispôsobiť sa novým informáciám alebo hľadať alternatívne riešenia.
  • Jasná štruktúra – zrozumiteľné, predvídateľné usporiadanie činností, pravidiel alebo prostredia, ktoré pomáha orientácii a znižuje stres.
  • Neurologické spracovanie sveta – spôsob, akým mozog prijíma, triedi a interpretuje informácie zo zmyslov a prostredia.
  • Neurotypické osoby – ľudia, ktorých neurologický vývin a spracovanie informácií zodpovedá bežným normám populácie.
  • Osoby s autizmom – ľudia s poruchou autistického spektra, ktorí majú odlišný spôsob komunikácie, sociálnej interakcie a spracovania zmyslových podnetov.
  • Regulovanie emócií – schopnosť rozpoznať, zvládať a primerane vyjadrovať vlastné emócie.
  • Rigidné správanie – neochota alebo ťažkosť meniť zaužívané postupy, pravidlá či spôsoby reagovania.
  • Ritualizované vzorce správania – opakujúce sa činnosti alebo postupy, ktoré majú pevne stanovený poriadok a význam, často prinášajú pocit istoty.
  • Sebaregulácia – schopnosť kontrolovať vlastné správanie, emócie a reakcie tak, aby boli primerané situácii.
  • Sebastimulácia – opakujúce sa pohyby alebo činnosti (napr. kývanie, točenie predmetov), ktoré pomáhajú regulovať vnútorné napätie alebo zmyslové vnímanie.
  • Senzorické preťaženie – stav, keď je človek zahltený príliš veľkým množstvom podnetov (zvuky, svetlá, dotyky), čo vedie k stresu alebo úzkosti.
  • Senzorické uspokojenie – príjemný pocit vyvolaný zmyslovými podnetmi, napríklad rytmom, tlakom alebo dotykom.
  • Senzorické vnímanie – proces prijímania a spracovania informácií prostredníctvom zmyslov (zrak, sluch, hmat, čuch, chuť).
  • Absencia – neprítomnosť niečoho; v klinickom kontexte môže označovať chýbanie určitej schopnosti alebo správania.
  • Fascinácia – silný záujem alebo očarenie niečím, čo človeka priťahuje a udržiava jeho pozornosť.
  • Motorika – schopnosť pohybu a ovládania tela; zahŕňa jemnú motoriku (prsty, ruky) aj hrubú motoriku (chôdza, beh).
  • Neverbálna komunikácia – dorozumievanie sa bez slov, napríklad gestami, mimikou, postojom tela či očným kontaktom.
  • Neurotypicky sa vyvíjajúce dieťa – dieťa, ktorého vývin prebieha v rámci bežných, očakávaných vývinových míľnikov bez výrazných odchýlok.
  • Paralelne – označuje súčasné prebiehanie viacerých dejov alebo procesov vedľa seba.
  • Ritualizované vzorce – opakujúce sa, pevne ustálené spôsoby správania alebo činnosti, ktoré dieťa vykonáva podľa určitého „rituálu“.
  • Rutíny – pravidelne sa opakujúce činnosti alebo postupy v každodennom živote (napr. ranné vstávanie, večerné uspávanie).
  • Scríningový dotazník – nástroj (zvyčajne vo forme otázok alebo škál), ktorý slúži na rýchle zachytenie možných odchýlok či rizík vo vývine; používa sa ako prvý krok pred podrobnejšou diagnostikou.
  • Senzorická stimulácia – podnety, ktoré aktivujú zmysly dieťaťa (zrak, sluch, hmat, čuch, chuť) a podporujú jeho vnímanie.
  • Senzorické podnety – konkrétne vnemy zo zmyslového prostredia, napríklad zvuky, svetlo, dotyk alebo vône.
  • Spektrum – rozsah alebo škála prejavov, ktoré sa môžu vyskytovať v určitej oblasti.
  • Systematické myslenie – schopnosť uvažovať logicky, postupne a podľa určitých pravidiel či krokov.
  • Typický vývin – bežný, očakávaný priebeh vývinu dieťaťa podľa vekových míľnikov.
  • Verbálna komunikácia – dorozumievanie sa pomocou slov, hovoreného jazyka.
  • Neurotypické osoby – sú tie osoby, ktorých neurologické fungovanie zodpovedá väčšinovému štandardu;
  • Preverbálna komunikácia – je komunikácia bez slov, ktorá z vývinového hľadiska predchádza hovoreniu;
  • Interpretovať – znamená vysvetľovať;
  • Sociálne kompetentný – je ten, kto vie nadväzovať a udržiavať vzťahy, správať sa primerane v rôznych spoločenských situáciách, je vnímavý a rieši konflikty konštruktívnym spôsobom;
  • Mentorky mentorujú svoje rovesníčky – to znamená, že dievčatá alebo ženy v roli mentoriek poskytujú podporu, vedenie alebo rady svojim rovesníčkam;
  • Primárna diagnóza – je hlavný zdravotný problém, ktorý si vyžaduje najvyššiu prioritu pri terapii.
  • Jasná štruktúra – označuje prehľadné a predvídateľné usporiadanie prostredia, pravidiel alebo aktivít.
  • Kognitívne schopnosti – zahŕňajú procesy myslenia: pamäť, pozornosť, riešenie problémov, učenie a jazyk. Sú základom pre pochopenie, učenie sa a adaptáciu na nové situácie.
  • Porucha senzorickej integrácie – stav, keď mozog nedokáže správne spracovať a zosúladiť informácie z rôznych zmyslov (zrak, sluch, hmat, čuch, chuť, rovnováha). Môže sa prejavovať ako precitlivenosť alebo naopak nedostatočná reakcia na podnety.
  • Rutína – opakujúce sa denné činnosti alebo postupy, ktoré vytvárajú stabilitu a predvídateľnosť.
  • Senzorická citlivosť – zvýšená alebo znížená reakcia na zmyslové podnety (napr. zvuky, svetlo, dotyk). Môže spôsobovať nepohodlie alebo naopak vyhľadávanie intenzívnych podnetov.
  • Vizuálna scéna – celkový obraz alebo situácia, ktorú človek vníma zrakom. Zahŕňa predmety, osoby a prostredie, ktoré spolu vytvárajú vizuálny kontext.
  • Small talk – je krátky rozhovor na ľahké  témy, ktorého cieľom  nie je riešiť vážne veci, ale vytvoriť príjemnú atmosféru;  
  • Sociálny aspekt interakcie – zahŕňa empatiu, komunikáciu, neverbálne signály a  spoločenské pravidlá sociálne  prijateľného správania v danej kultúre;
  • Neurotypická komunikácia – je komunikácia človeka bez neurologických odlišností;
  • Frustrácia – vnútorný pocit nepohody, ktorý môže byť sprevádzaný hnevom, sklamaním, bezmocnosťou či napätím. Vzniká vtedy, keď človek nedokáže dosiahnuť cieľ alebo uspokojiť dôležitú potrebu, hoci sa o to snaží.
  • Nadmerná stimulácia – nastáva vtedy, keď je nervový systém zaplavený podnetmi, ako sú hluk, svetlo, emócie či informácie, a nedokáže ich efektívne spracovať. Výsledkom môže byť preťaženie, nepohoda alebo podráždenosť.
  • Verbálna komunikácia – je komunikácia pomocou slov;
  • Nonverbálna komunikácia – je komunikácia bez slov. Zahŕňa gestá, mimiku, reč tela, alebo držanie tela, očný kontakt, tón hlasu, fyzická vzdialenosť  medzi ľuďmi (proxemika) a iné spôsoby, ktorými vyjadrujeme myšlienky a pocity bez použitia jazyka;
  • Metakomunikácia – je komunikácia o komunikácii. Znamená to, že si uvedomujeme a reflektujeme, akým spôsobom niečo hovoríme, nie len to čo hovoríme. Preto metakomunikácia môže byť verbálna a nonverbálna: verbálna je slovná a nonverbálna metakomunikácia sa vyjadruje gestom, mimikou, vzdialenosťou od inej osoby a intonáciou hlasu, napríklad ironickým tónom, zdvihnutím  obočia sa mení význam slov. Keď sa povie: „To je super“ s očividným sarkazmom, tak práve metakomunikácia (tón a  výraz) prezrádza skutočný význam slov;
  • Kognitívna terapia – je psychoterapeutický prístup, ktorého cieľom je identifikovať a zmeniť negatívne myšlienkové vzorce, ktoré ovplyvňujú  emócie a správanie;
  • Absentujúci očný kontakt – chýbajúci očný kontakt;
  • Neurotypické – znamená typické alebo bežné fungovanie z hľadiska neurologického vývinu a správania;
  • Dešifrovať – znamená rozlúštiť niečo;
  • Kontext – je súbor okolností, ktoré súvisia s nejakým  javom;
  • Monológ – je taká forma vyjadrenia, kde hovoriaci nečaká odpoveď alebo reakciu od počúvajúcich;
  • Dialóg – je rozhovor medzi dvoma alebo viacerými osobami, kde si striedajú roly hovoriaceho a počúvajúceho;
  • Dominovať – znamená mať nad niečím alebo nad niekým kontrolu alebo moc;
  • Monotónne – znamená jednotvárne;
  • Teatrálne – znamená okázalo;
  • Tendencia – znamená smerovanie alebo sklon k niečomu alebo k nejakému smeru;
  • Frustrujúca situácia – je to vnútorný stav nepohody, ktorý vzniká, keď niekto chce niečo dosiahnuť, ale narazí na prekážku, ktorú nedokáže prekonať.
  • Príznaky sa manifestujú – príznaky sa prejavujú;
  • Kompenzovať – niečo chýbajúce alebo nedostatok niečoho nahradiť iným spôsobom;
  • Interpretovať – vysvetliť alebo pochopiť význam niečoho;
  • Hyperaktivita – nadmerná aktivita a nepokoj;
  • Obsedantno-kompulzívna porucha – je duševná porucha, ktorú charakterizujú vtieravé myšlienky (najčastejšie strach z niečoho) a nutkavé rituály (zmierňujú úzkosť);
  • Neurotypické – označuje osobu, ktorej mozog funguje spôsobom, ktorý sa považuje za „typický“ alebo bežný z hľadiska neurologického vývinu a správania.
  • Intervencia – je proces zasahovania do situácie s cieľom zlepšiť alebo vyriešiť problém;
  • Determinácia – je proces, pri ktorom sa identifikujú alebo stanovujú faktory, ktoré ovplyvňujú určitý výsledok alebo stav. Sloveso determinovať znamená určovať alebo stanoviť hranice, podmienky alebo príčiny niečoho, napríklad: „Úspešné diagnostikovanie je determinované pripravenosťou odborníka“ alebo „Prostredie môže determinovať výsledky vyšetrenia“;
  • Symptomatická variabilita – označuje rozdiely v tom, ako sa príznaky, teda symptómy určitej poruchy alebo ochorenia prejavujú u rôznych osôb. Znamená to, že aj keď dve osoby majú rovnakú diagnózu, môžu mať odlišné symptómy, ich intenzitu, trvanie alebo kombináciu;
  • Forma alternatívnej komunikácie – je spôsob dorozumievania, ktorý nahrádza hovorený jazyk u nehovoriacich osôb. Alternatívna komunikácia je súčasťou širšieho pojmu augmentatívna a alternatívna komunikácia (AAK), ktorá zahŕňa aj techniky, ktoré dopĺňajú hovorenú reč a nie len ju nahrádzajú;
  • Anamnestický dotazník – je formulár, ktorý slúži na zhromažďovanie dôležitých informácií o zdravotnej, rodinnej a sociálnej histórii vyšetrenej osoby. Vyplňuje sa pred prvým vyšetrením alebo konzultáciou, aby odborník mohol vytvoriť čo najkomplexnejší obraz o danej osobe a to ešte pred prvým osobným stretnutím;
  • Eliminovať alebo eliminácia – znamená odstrániť, vylúčiť alebo potlačiť niečo, čo je nežiaduce, napríklad: „Odbornosť  eliminuje výskyt prípadných chýb“.
  • Determinant – môže mať viacero významov v závislosti od kontextu.  Z aspektu autizmu, je to faktor, ktorý ovplyvňuje určitý výsledok, stav alebo fungovanie niečoho, napríklad: “Dôležitým determinantom určenia včasnej diagnózy je aj  počet  špecialistov na autizmus v regióne, v ktorom rodina dieťaťa žije”;
  • Demografický faktor – je charakteristika obyvateľstva, ktorá sa používa na analýzu a porozumenie spoločenských javov alebo potrieb rôznych skupín obyvateľstva;
  • Neurotypický – označuje osobu, ktorej mozog funguje spôsobom, ktorý sa považuje za „typický“ alebo bežný z hľadiska neurologického vývinu a správania;
  • Preverbálna forma komunikácie – je spôsob dorozumievania, ktorý sa používa predtým, než sa dieťa naučí hovoriť – teda ešte pred rozvinutím verbálneho jazyka. K preverbálnym komunikačným formám patria prejavy ako napríklad: plač, úsmev a smiech, nadväzovanie očného kontaktu s druhými, gestá, pohyby tela, zvuky a vokalizácie. Táto forma komunikácie je základom pre budúci vývin reči a sociálnych zručností;
  • Verbálna komunikácia – je komunikácia pomocou slov;
  • Senzibilizovať – toto sloveso môže mať viacero významov. Z obsahového hľadiska v tomto  videu, sa používa na zvýšenie povedomia alebo citlivosti voči určitému problému alebo téme;
  • Nonverbálna-/ Neverbálna komunikácia – je komunikácia bez slov. Zahŕňa gestá, mimiku, reč tela, alebo držanie tela, očný kontakt, tón hlasu, fyzická vzdialenosť  medzi ľuďmi (proxemika) a iné spôsoby, ktorými vyjadrujeme myšlienky a pocity bez použitia jazyka. Nonverbálna  forma komunikácie dopĺňa alebo niekedy dokonca protirečí tomu, čo hovoríme slovami;
  • Metakomunikácia – je komunikácia o komunikácii. Znamená to, že si uvedomujeme a reflektujeme, akým spôsobom niečo hovoríme, nie len to čo hovoríme. Preto metakomunikácia môže byť verbálna a nonverbálna: verbálna je slovná a nonverbálna metakomunikácia sa vyjadruje gestom, mimikou, vzdialenosťou od inej osoby a intonáciou hlasu, napríklad ironickým tónom, zdvihnutím  obočia sa mení význam slov. Keď sa povie: „To je super“ s očividným sarkazmom, tak práve metakomunikácia (tón a  výraz) prezrádza skutočný význam slov;
  • Signifikantný znak – je taký príznak, ktorý výrazne poukazuje na prítomnosť určitej poruchy;
  • Expresívna reč – znamená vyjadrovať sa slovami – teda hovoriť, tvoriť vety, pomenúvať veci a vyjadrovať myšlienky;
  • Stereotypné – označuje niečo, čo je ustálené, opakujúce sa alebo zautomatizované. Z aspektu autizmu sa s týmto slovom označujú opakujúce sa, nemenné vzorce správania, okruh záujmov alebo forma komunikácie;
  • Repetitívne – znamená monotónne sa opakujúce, bez ohľadu na význam alebo dôvod. Z aspektu autizmu sa to používa na označenie  foriem správania sa, na spôsob hry alebo spôsob používania hračiek, ale aj na rečový prejav.
  • Symptomatická variabilita – označuje rozdiely v tom, ako sa príznaky, teda symptómy určitej poruchy alebo ochorenia prejavujú u rôznych osôb. Znamená to, že aj keď dve osoby majú rovnakú diagnózu, môžu mať odlišné symptómy, ich intenzitu, trvanie alebo kombináciu;
  • Heterogenita v etiológii – znamená, že určitý zdravotný stav alebo porucha môže mať viacero rôznych príčin. Inými slovami, nejde o jednu jedinú príčinu, ktorá vedie k danému ochoreniu alebo poruche. Môže sa jednať o genetické, biologické, environmentálne alebo psychologické faktory,  ktoré môžu viesť k rovnakému výsledku;
  • Expresívny rečový vývin – je schopnosť aktívne sa vyjadrovať, teda hovoriť, tvoriť slová a vety;
  • Receptívny rečový vývin – je schopnosť porozumieť reči druhých, teda chápať, čo sa hovorí. Receptívna reč je základom pre expresívnu, keďže dieťa najprv chápe a až potom hovorí;
  • Hypersenzitívny alebo precitlivený – znamená, že daná osoba reaguje na podnety príliš silno , lebo jej zmysly sú „nastavené na vysokú citlivosť“;
  • Hyposenzitívny alebo znížená citlivosť – znamená, že daná osoba reaguje na podnety slabšie alebo vôbec a  potrebuje silnejšie stimuly, aby si ich všimla.
    Hypo- a hypersenzitivita sa navzájom nevylučujú a môžu existovať súčasne,  napríklad niekto môže byť hypersenzitívny na zvuky, ale hyposenzitívny na dotyky.
  • DSM-IV (Diagnostic and Statistical Manual of Mental Disorders, Fourth Edition)/ DSM-IV (štvrté vydanie Diagnostického  a štatistického manuálu duševných porúch) – je vytvorený Americkou psychiatrickou asociáciou (APA) a je hlavne používaný v USA;
  • DSM-5 (Diagnostic and Statistical Manual of Mental Disorders, Fifth Edition)/ DSM-5 (piate vydanie Diagnostického a štatistického manuálu duševných porúch) – je vytvorený Americkou psychiatrickou asociáciou (APA) a je hlavne používaný v USA;
  • MKCH-10 (10. revízia Medzinárodnej klasifikácie chorôb Svetovej zdravotníckej organizácie) – je vytvorený Organizáciou Spoločenstva národov (OSN) a je používaný po celom svete/ ICD-10 (International Classification of Diseases, 10th Revision);
  • MKCH-11 (11. revízia Medzinárodnej klasifikácie chorôb Svetovej zdravotníckej organizácie) – je vytvorený Organizáciou Spoločenstva národov (OSN) a je používaný po celom svete/ ICD-11 (International Classification of Diseases, 11th Revision);
  • Pervazívne – znamená prenikavé, všadeprítomné  a zasahuje celú osobnosť. V kontexte pervazívnych vývinových porúch to znamená, že tieto poruchy ovplyvňujú viacero oblastí vývinu a funkcie, ako sú sociálne zručnosti, komunikácia a správanie, a nie sú obmedzené len na jednu oblasť;
  • Porucha receptívneho jazyka – je typ jazykovej poruchy, ktorá sa prejavuje s ťažkosťami pri porozumení hovoreného alebo písaného jazyka. To znamená, že osoba s touto diagnózou vie hovoriť alebo písať, ale nerozumie dobre tomu, čo mu iní hovoria alebo čo číta. Typické prejavy môžu byť: problémy so sledovaním pokynov alebo otázok, nepochopenie významu slov alebo viet, ťažkosti s rozlišovaním podobne znejúcich slov alebo oneskorený vývin reči;
  • Heterogenita v etiológii – znamená, že určitý zdravotný stav alebo porucha môže mať viacero rôznych príčin. Inými slovami, nejde o jednu jedinú príčinu, ktorá vedie k danému ochoreniu alebo poruche. Môže sa jednať o genetické, biologické, environmentálne alebo psychologické faktory,  ktoré môžu viesť k rovnakému výsledku;
  • Kvalitatívna porucha alebo kvalitatívne poškodenie – sa týka porúch, ktoré sú hodnotené na základe kvalitatívnych vlastností (z aspektu autismu sú to vlastnosti alebo charakteristiky, ktoré určujú schopnosť uspokojiť potreby alebo očakávania, napr. komunikácie alebo sociálnych zručností);
  • Deficit – je stav, keď niečo chýba alebo je nedostatok niečoho.
  • Excentrický (človek) – je niekto, kto sa správa alebo oblieka nezvyčajne alebo výstredne;
  • Klišé – je fráza alebo myšlienka, ktorá sa používa tak často, že stratila svoju originalitu a opakovaním sa stala otrepanou, preto často pôsobí prázdne alebo neúprimne;
  • Paradox – je tvrdenie alebo situácia, ktorá sa zdá byť protirečivá, ale napriek
    tomu môže byť pravdivá;
  • Savant – označuje človeka, ktorý má výnimočné schopnosti alebo vedomosti v určitej úzkej oblasti, často napriek tomu alebo práve preto, že má iné vývinové alebo kognitívne obmedzenia;
  • Verbálne -je forma komunikácie, ktorá využíva slová a jazyk na vyjadrenie myšlienok, pocitov a informácií;
  • Vizuo-motorické schopnosti – sa vzťahujú na spoluprácu medzi zrakovým vnímaním a pohybom, najčastejšie pohybom rúk. Odborne sa tomu hovorí aj koordinácia oko-ruka. Znamená to, že človek dokáže premeniť to, čo vidí, na presný pohyb – napríklad keď kreslí podľa predlohy, skladá puzzle, alebo kopíruje písmená;
  • Vizuálna pamäť – je schopnosť zapamätať si a vybaviť si to, čo sme videli – obrazy, tvary, farby, písmená, tváre, scény či priestorové usporiadanie. Je to kľúčová súčasť učenia, pretože až 80 % informácií prijímame zrakom.

Máte podozrenie na autizmus? Neváhajte sa obrátiť na nás.

Ak si všímate vývinové odchýlky alebo špecifické správanie u dieťaťa či dospelého, neváhajte nás kontaktovať. Vyplnením formulára začína prvý krok k odbornému posúdeniu a podpore.