Hmatové vnímanie

Hmatové vnímanie zahŕňa nielen dotyk pokožky, ale aj vnímanie tlaku, teploty, bolesti a pohybu, ktoré pomáha orientovať sa v priestore, chrániť sa pred nebezpečenstvom a vytvárať pocit telesného komfortu a bezpečia. U väčšiny ľudí je to samozrejmá súčasť každodenného života – od výberu oblečenia a obuvi až po tolerovanie objatia, čakanie v rade alebo sedenie v školských laviciach.

U osôb na autistickom spektre môže byť hmatové vnímanie:

• výrazne zosilnené – pri hypersenzitivite môžu bežné dotyky, ako napríklad objatie alebo podanie ruky, švy na oblečení či štítky pôsobiť ako nepríjemné až bolestivé,
• oslabené – pri hyposenzitivite môžu byť dotyky vnímané ako príliš slabé, čo môže viesť k vyhľadávaniu silnejšieho tlaku, nárazov alebo „drsnejšej“ hry,
• alebo sa môžu v rôznych situáciách striedať a kombinovať.

Tieto rozdiely sa často spájajú aj s inými senzorickými oblasťami – rovnováhou (vestibulárny systém), vnímaním polohy tela (propriocepcia) či sluchom a zrakom. Môžu viesť k vyhýbaniu sa dotyku, problémom pri obliekaní, česaní vlasov, strihaní nechtov, ale aj k vyhľadávaniu silného tlaku (objatie, „zababušenie“ v prikrývkach, udieranie sa o predmety).

U mnohých detí a dospelých na spektre sa pri senzorickom preťažení v oblasti taktilného vnímania objavuje kombinácia príznakov – od odmietania dotyku, cez únik z priestoru, až po meltdown. Ak vieme, či ide o reakciu vyvolanú skôr hypersenzitivitou, hyposenzitivitou alebo ich kombináciou, pomáha nám to lepšie porozumieť konkrétnemu správaniu a ľahšie hľadať praktické úpravy v každodennom živote – napríklad zmeniť typ oblečenia, upraviť spôsoby osobnej hygieny, prispôsobiť hru a pohybové aktivity alebo urobiť drobné zmeny v školskom a domácom prostredí alebo na pracovisku. Preto je dôležité všímať si, čo sa dialo v posledných 5–10 minútach pred zmenou správania – aké dotyky, materiály, zmeny teploty alebo tlakové podnety sa objavili a mohli danú reakciu spustiť.

Aby sme týmto rozdielom lepšie porozumeli v praxi, je užitočné pozrieť sa osobitne na situácie, keď je hmatové vnímanie príliš citlivé a keď je naopak oslabené. Nasledujúce časti sa venujú hypersenzitivite aj hyposenzitivite hmatu – tomu, ako môžu vyzerať v každodennom živote, aké situácie ich často spúšťajú a čo môže pomôcť dieťaťu či dospelému cítiť sa bezpečnejšie a menej preťažene v kontaktoch s prostredím aj s inými ľuďmi.

Hypersenzitivita hmatového vnímania

Spúšťače a príklady prejavov

Hypersenzitivita v oblasti hmatu znamená, že telo a nervový systém reagujú na dotykové podnety oveľa intenzívnejšie, než by sme čakali. Bežné dotyky, materiály alebo zmeny teploty môžu byť vnímané ako nepríjemné, rušivé až bolestivé, a to aj v situáciách, ktoré okolie považuje za „úplne normálne“.

• Určité typy oblečenia (švy, visačky, štítky, gumičky, spodná bielizeň, ponožky, drsné látky, vlna, čižmy a tlak obuvi) sa môžu prejaviť tak, že dieťa odmieta konkrétne kusy oblečenia, neznáša visačky, trhá si šiltovky alebo čiapky z hlavy, neustále sa „šťúra“ v oblečení, vyzlieka sa alebo plače pri prezliekaní.
• Pocit „špiny“ alebo lepkavosti na rukách (lepidlo, piesok, plastelína, niektoré jedlá) sa môže prejaviť vyhýbaním sa piesku, blatu, prstovým farbám či lepkavým jedlám alebo  silnou potrebou čo najskôr si ruky umyť.
• Dotyk inej osoby (objatie, držanie za ruku, „priateľské“ potľapkanie po pleci, náhodný dotyk pri prechádzaní okolo) môže viesť k úniku pred dotykom – uhýbaniu pred objatím, odtiahnutiu sa, úteku, stuhnutiu pri dotyku, k úzkosti, zlosti alebo až k výbuchu pri náhlom či nečakanom fyzickom kontakte.
• V kontexte osobnej hygieny sa hypersenzitivita môže prejaviť problémami pri strihaní nechtov, umývaní a česaní vlasov, umývaní tváre, sprchovaní či umývaní zubov – dieťa alebo dospelý tieto činnosti silno odmieta, odkladá alebo pri nich reaguje plačom, zlosťou či únikom.
• Prudké zmeny teploty vody pri sprchovaní alebo kúpaní sa môžu prejaviť výrazným odporom k sprchovaniu či kúpeľu, plačom, úzkosťou alebo snahou celú situáciu čo najrýchlejšie ukončiť.
• Davy ľudí, tlačenica a úzke priestory, kde dochádza k častým náhodným dotykom, môžu viesť k extrémnej úzkosti, výraznej únave, vyhľadávaniu bezpečného priestoru bez telesného kontaktu, podráždenosti alebo až k meltdownu po pobyte v takomto prostredí (napríklad školská chodba, šatňa, MHD).

Čo robiť

• Pri hypersenzitivite hmatového vnímania často pomáha, keď má osoba nad senzorickým vnemom väčšiu kontrolu, predovšetkým vďaka predvídateľnosti situácií.
• Cieľom nie je „otužovať za každú cenu“, ale vytvoriť podmienky, v ktorých sa osoba na spektre cíti bezpečnejšie a menej preťažene.
• Užitočné môže byť ponúknuť voľbu z viacerých prijateľných možností oblečenia, napríklad mäkšie materiály, odstrihnuté visačky či ploché švy.“
• Pomáha včas slovne upozorniť pred tým, ako sa osoby dotkneme – napríklad ju najprv oslovíme po mene a povieme: „Teraz sa ťa dotknem na ramene…“. Ešte lepšie je požiadať danú osobu o súhlas, napríklad ju oslovíme po mene a opýtame sa: „Smiem ťa objať?“
• Pri hygiene je vhodné používať pomôcky, ktoré znižujú nepríjemné taktilné vnímanie, ako mäkká kefa na vlasy, jemnejší prúd vody či uterák podľa výberu dieťaťa alebo dospelého.
• Môžeme ponúknuť alternatívu k „špinavým“ aktivitám, napríklad nástroj ako lyžica, štetec alebo lopatka namiesto priameho dotyku rukou „špinavého“ alebo lepkavého materiálu.
• Dôležité je umožniť únik z preplneného priestoru alebo vytvoriť „tichý kútik“, kde nehrozí náhodný dotyk ani tlačenica.
• Pri malých deťoch môže pomôcť používanie obrázkov, sociálnych príbehov alebo krátkych videí, ktoré dopredu ukážu, čo sa bude diať, napríklad u kaderníka či lekára.

Čomu sa vyhnúť

• Nie je vhodné nútiť dieťa alebo dospelého do objatia, držania za ruku či kontaktných hier, ktoré sú mu zjavne nepríjemné.
• Nie je vhodné trvať na „jednom správnom“ druhu oblečenia, ak sú dostupné rovnocenné alternatívy.
• Citlivosť nie je dobré komentovať v štýle „veď to ťa nemôže pichať“, „nepreháňaj“ alebo „nevymýšľaj“.
• Dotyk by sa nemal používať ako odmena, ak ho daná osoba vníma ako nepríjemný.
• Vynucovať si fyzický kontakt ako spôsob upokojenia nie je vhodné, ak dotyk nie je pre danú osobu príjemný alebo predvídateľný.

• Nie je vhodné prehliadať signály preťaženia, ako sú stuhnutie, únik z kontaktu, zakrývanie časti tela, plač či výbuch hnevu. Ak sa objavia, má zmysel aktivitu prerušiť alebo upraviť, nie v nej pokračovať za každú cenu.

Hyposenzitivita hmatového vnímania

Spúšťače a príklady prejavov

Hyposenzitivita v oblasti hmatu znamená, že telo a nervový systém reagujú na taktilné podnety menej intenzívne, než by sme čakali. Dotyky môžu byť vnímané ako slabé, „nedostatočné“ alebo si ich osoba na spektre ani nevšimne, čo môže viesť k vyhľadávaniu silnejších podnetov a „drsnejšiemu“ správaniu, ktoré okolie často vníma ako nevhodné.

• Potreba intenzívneho fyzického kontaktu sa môže prejavovať častým a silným objímaním, vrhaním sa na iných alebo „zavesením sa“ na dospelého.
• Potreba silnejších dotykov a nárazov sa môže prejavovať skákaním z väčšej výšky, búchaním sa o predmety alebo o iné osoby.
• Pri manipulácii s predmetmi môže dieťa potrebovať silnejší stisk, čo sa prejaví neprimerane silným držaním ceruzky, hračiek či ruky iného človeka alebo tým, že iných „búcha“ silnejšie, než je im príjemné, hoci to samo vníma len ako dotyk alebo hru.
• V odhadovaní sily dotyku môže potrebovať podporu, keďže pri hre môže nechtiac ubližovať, tlačiť, štípať či pôsobiť na druhých „príliš hrubo“.
• Pri vnímaní bolesti a diskomfortu môže dieťa potrebovať výraznejší vnem, preto sa môže stať, že si neskoro všimne zranenie, škrabanec, odreninu alebo nekomfort v topánkach a navonok pôsobí, akoby necítilo bolesť tak ako ostatní.“

• Počas dňa môže potrebovať viac hmatových podnetov, čo sa môže prejavovať častým dotýkaním sa predmetov, stien, ľudí alebo neustálym žmolením časti oblečenia či predmetov v rukách. V týchto prípadoch ide často o snahu získať dostatočne silný senzorický vstup.

Čo robiť

Pri hyposenzitivite hmatového vnímania často pomáha ponúknuť bezpečné a spoločensky prijateľné spôsoby, ako získať silnejší senzorický vstup. Cieľom nie je podnety úplne odstrániť, ale usmerniť ich tak, aby boli bezpečné pre danú osobu aj okolie.

• Ponúknuť bezpečné formy silnejšieho tlaku, napríklad záťažové prikrývky alebo nosenie záťažovej vesty (ak ich osoba na spektre toleruje).
• Môže pomôcť využívať „medvedie“ objatia (samozrejme len so súhlasom osoby) alebo zrolovanie do deky.
• Zahrnúť do dňa aktivity, ktoré prirodzene poskytujú silnejší tlak, napríklad nosenie batohu, tlačenie vozíka, prenášanie kníh či nákupov.
• Vysvetliť rodine, škole alebo pracovnému prostrediu, že dieťa alebo dospelý na spektre potrebuje silnejší dotyk, aby dostal dostatočnú senzorickú spätnú väzbu.
• Učiť sociálne prijateľné alternatívy, napríklad namiesto buchnutia požiadať o „high five“ alebo si dohodnúť krátke objatie namiesto búchania do iných či skákania na nich.

Čomu sa vyhnúť

Pri hyposenzitivite hmatového vnímania nesmieme vyhľadávanie silných dotykových podnetov vnímať len ako „provokáciu“ alebo „zlobu“. Zakazovanie alebo ignorovanie skutočnej senzorickej potreby môže viesť k stupňovaniu správania, vyššiemu riziku úrazu a narušeniu vzťahov.

• Pri úrazoch je vhodné cielene skontrolovať telo, aj keď sa daná osoba nesťažuje na bolesť, pretože ju nemusí vnímať rovnako ako ostatní.
• Nie je vhodné „trestať“ dieťa alebo dospelého za to, že vyhľadáva silnejší dotyk alebo má „príliš silný stisk“, ak ide o senzorickú potrebu a nie o zlý úmysel.
• Nie je dobré zľahčovať pády, nárazy, hry „na hrane“ či zranenia len preto, že dieťa alebo dospelý nereaguje na bolesť „typicky“.
• Zákaz všetkých foriem silnejšieho dotyku bez ponúknutia bezpečných alternatív môže zvýšiť napätie – preto je dôležité hľadať prijateľné spôsoby, ako túto potrebu naplniť, namiesto trestania.
• Vyžadovanie „pokojného sedenia“ bez akejkoľvek možnosti pohybu či senzorického vstupu po dlhý čas nebýva vhodné, keďže môže viesť k rastúcemu nepokoju a preťaženiu.
• Pri hyposenzitivite sa neodporúča spoliehať na to, že osoba sama od seba rozpozná bolesť alebo zranenie, pretože si problém nemusí všimnúť včas.

Záver

Hmatové vnímanie môže byť u osôb na autistickom spektre výrazne citlivejšie, otupenejšie alebo premenlivé v závislosti od situácie, únavy, stresu či kombinácie s inými senzorickými podnetmi. To, čo sa navonok javí ako „provokácia“ alebo „prehnaná reakcia“, môže byť v skutočnosti pokusom nervového systému zvládnuť príliš silné alebo naopak nedostatočné dotykové podnety.

Keď okolie dokáže prispôsobiť prostredie aj očakávania možnostiam hmatového vnímania osôb na spektre, nejde len o „komfort navyše“, ale o základný krok k prístupnému, bezpečnému a inkluzívnemu prostrediu.

Zoznam použitej literatúry

Teoretické východiská
Ayres, A. J. (2005). Senzorická integrace a dítě. Praha: Portál. ISBN 80-7178-894-8.

Hyper- a hyposenzitivita hmatového vnímania
Autism Understood. (2023, June 3). Sensory – touch.
https://autismunderstood.co.uk/autistic-differences/sensory-touch/

Autism Help UK. (n. d.). What is the difference between hyper-sensitivity and hypo-sensitivity?                                                                                                            https://www.autismhelpuk.org.uk/post/what-is-the-difference-between-hypersensitivity-and-hyposensitivity

Praktické odporúčania – úpravy prostredia a inklúzia
Little Rays ABA. (2025, July 28). Tactile sensitivity activities for autistic kids.
https://www.littleraysaba.com/blog/tactile-sensitivity-activities