• E-mail: info@autisticcentrum.com
Facebook Instagram Youtube
Kontaktný formulár

< Späť

Keď zmysly kričia alebo mlčia - sluchové vnímanie

Autor: Katarina Streickem
Dátum: 10. apríl 2026

Úvod

Tento článok sa zameriava na to, ako sa hypersenzitivita a hyposenzitivita  sluchového vnímania prejavujú v každodennom živote osôb žijúcich s autizmom a ako je možné jednoduchými úpravami prostredia a rutín podporiť zvukový komfort – doma, v škole, v zdravotníckych, poradenských a sociálnych službách, ako aj na pracovisku.

Sluchové vnímanie

Sluch nám pomáha orientovať sa v prostredí, vnímať reč a jazyk, rozlišovať zvuky, reagovať na varovné signály a zapájať sa do sociálnej komunikácie.
Mozog pritom zvukové informácie nielen „zaznamenáva“, ale aj filtruje – potláča časť hluku v pozadí a zvýrazňuje to, na čo sa chceme sústrediť (napríklad hlas konkrétnej osoby v triede alebo v kancelárii).

Pri autizme je práve toto spracovanie často iné:

Pri hypersenzitivite sluchového vnímania môžu byť zvuky vnímané „akoby cez zosilňovač“ – príliš hlasné, náhle, prenikavé alebo až bolestivé, aj keď ich ostatní ľudia berú ako bežnú súčasť prostredia, zvukovú kulisu.

  • Školský zvonec, vysávač, škrípanie stoličiek, ruch v triede alebo v supermarkete či hlas ostatných kolegov v otvorenej kancelárii môžu u dieťaťa alebo dospelého na autistickom spektre spôsobiť silnú frustráciu, únavu, bolesť hlavy alebo meltdown.
  • Keď mozog má problém vyfiltrovať šum v pozadí (zvukovú kulisu), takže všetko pôsobí rovnako „nahlas“ – hlas učiteľa, šepkanie spolužiakov aj bzučanie neónov alebo hučanie klimatizácie.

 

Pri hyposenzitivite sluchového vnímania sú zvukové podnety skôr tlmené – osoba na spektre ich nevníma naplno a niekedy pôsobí, akoby mala problémy so sluchom, lebo nereaguje na bežné zvuky.

  • Dieťa alebo dospelý žijúci s autizmom môže napríklad vyhľadávať hlasnú hudbu, silné zvukové efekty, často robiť zvuky (bubnovanie, búchanie, hmkanie, vokalizácie), aby mal/a pocit dostatočnej zvukovej stimulácie.
  • Môže sa stať, že nereaguje na svoje meno, nevšimne si tichšie varovné signály (napr. prichádzajúce auto) alebo nereaguje na celú verbálnu inštrukciu.

 

Pre každodenné fungovanie to znamená, že senzorické spracovanie zvukových  podnetov môže viesť buď k preťaženiu (hypersenzitivita), alebo – v prípade nedostatočnej stimulácie – k „podstimulovaniu“, keď si osoba na spektre intuitívne vyhľadáva viac, prípadne intenzívnejšie zvukové vnemy (hyposenzitivita).

Pre niektoré osoby na autistickom spektre môže byť cestovanie s MHD, školský výlet alebo obed v školskej jedálni, pracovné workshopy, rodinné oslavy tak senzoricky náročné a preťažujúce, že po príchode domov potrebujú dlhý čas v tichu a samote, kým sa vôbec dokážu znova zapojiť do bežných činností.  

Iné naopak v tichšom prostredí začnú viac hmkať, spievať, bubnovať prstami či dupkať nohami – nie preto, aby „vyrušovali“. Ide o ich spôsob regulácie senzorického vnímania: vytváranie zvukových podnetov nielen uspokojuje senzorickú potrebu, ale im často pomáha cítiť sa bezpečnejšie.

U mnohých detí a dospelých na autistickom spektre sa pri senzorickom preťažení objavuje kombinácia rôznych prejavov. Preto je pre rodiča, pedagóga či vychovávateľa užitočné všímať si, čo sa dialo 5–10 minút pred daným správaním – často sa práve do tohto časového rozpätia dá lokalizovať konkrétny senzorický spúšťač.

 

Hypersenzitivita sluchového vnímania

Spúšťače a príklady prejavov:

  • Zakrývanie si uší, tlačenie dlaní alebo slúchadiel na uši, tlačenie uší o plece, schovávanie sa pod kapucňu pri určitých zvukoch.
  • Zvýšená citlivosť na bežné zvuky prostredia – zvuk splachovania toalety, mixéra, vysávača – alebo silná reakcia na nečakané zvuky (zvonenie telefónu, zvončeka či školského zvonca); tieto zvuky sú často vnímané ako príliš hlasné alebo bolestivé.
  • Ťažkosti sústrediť sa v prostredí s hlučným pozadím (jedáleň, školská chodba cez prestávku, otvorená kancelária, supermarket, obchodné centrum, ulica).
  • Útek z miestnosti alebo snaha „schovať sa“ pri hlasných zvukoch (napr. splachovač, fén, mixér).
  • Zdanlivo „neprimerané“ reakcie – plač, krik, agresívne správanie – pri zvukoch, ktoré ostatní vnímajú ako bežné či nenápadné (bzučanie chladničky alebo tikanie náramkových hodiniek).

 

Čo robiť:

  • Umožniť používanie slúchadiel tlmiacich hluk alebo štupľov do uší v hlučnom, náročnom prostredí (ulica, supermarket, MHD, jedáleň, školská chodba) alebo umožniť vzdialiť sa od zdroja zvuku.
  • Ak je to možné, minimalizovať zbytočné zvukové podnety: stlmiť hudbu, vypnúť zbytočné signály (napr. v aute), zavrieť dvere alebo okná, hovoriť tichším tónom.
  • Vopred pripraviť dieťa alebo dospelého na očakávaný zvuk (zvonenie, ohňostroj, stavebné práce), napríklad vizuálnym piktogramom a krátkou vetou: „O 5 minút bude zvoniť,“ alebo sa dohodnúť na signále, ktorý naznačí potrebu úniku do tichšej zóny.
  • Dávať stručné pokyny – jednou vetou, v tichšom prostredí a podľa možnosti bez výraznej zvukovej kulisy.

 

Čomu sa vyhnúť:

  • Kritizovaniu spôsobom „nepreháňaj“, „veď ja nič nepočujem“ – spochybňuje a bagatelizuje to skutočné prežívanie osoby na spektre.
  • Náhlym, zbytočným hlasným zvukom.
  • Nútitiu zostať v hlučnom prostredí bez možnosti úniku alebo prestávky.
  • Nútitiu „zvykať si“ na hluk formou nekontrolovanej expozície – môže to zvyšovať úzkosť a zanechávať traumatické zážitky.

 

Hyposenzitivita sluchového vnímania

Spúšťače a príklady prejavov:

  • Dieťa alebo dospelý na autistickom spektre nereaguje na svoje meno či oslovenie, alebo reaguje s veľkým oneskorením.
  • Pôsobí, akoby „nepočul“, no zároveň na iné zvuky reaguje primerane (napríklad na zvučku obľúbenej reklamy v televízii alebo na zvonenie mobilného telefónu).
  • Má rado veľmi hlasnú hudbu či televízor, vyhľadáva silné zvukové podnety.
  • Rozpráva veľmi nahlas alebo vydáva zvuky (húkanie, bzučanie), aby „niečo počul“ a mal pocit dostatočnej stimulácie.

 

Čo robiť:

  • Pri komunikácii osloviť osobu na spektre po mene, nadviazať očný kontakt alebo jemný neverbálny kontakt (zamávať, lusknúť, poklepať po stole) a keď spozornie, až potom začať hovoriť.
  • Používať kratšie, jasné inštrukcie a podľa potreby ich podporiť vizuálne (obrázok, piktogram, krátky písaný text).
  • Ponúknuť „bezpečné“ zdroje zvuku v bezpečnom prostredí (hudba cez slúchadlá, rytmické nástroje, biely šum), aby osoba nemusela vytvárať rušivý hluk uprostred iných aktivít, a plánovať krátke „zvukové prestávky“.

 

Čomu sa vyhnúť:

  • Predpokladu, že nereagovanie na zvuk automaticky znamená „neposlušnosť“ alebo „ignorovanie“ – často ide o odlišné spracovanie sluchového vnemu.
  • Zvyšovaniu hlasu do extrému alebo kriku zblízka – môže to náhle prejsť do senzorického preťaženia.
  • Rýchlemu hovoreniu bez pauz a bez overenia, či osoba na spektre stihla informáciu spracovať.

 

Záver

Keď hypersenzitivitu a hyposenzitivitu sluchového vnímania chápeme ako legitímnu súčasť senzorického fungovania, nie ako „neposlušnosť“ či „nepozornosť“, ľahšie hľadáme konkrétne úpravy prostredia, ktoré prinesú úľavu.

Aj malé úpravy, ako možnosť použiť slúchadlá, právo na krátky únik do tichšej zóny alebo jasnejší, vizuálne podporený spôsob zadávania pokynov, môžu pre dieťa či dospelého na autistickom spektre znamenať zásadný rozdiel medzi dňom plným preťaženia a dňom, ktorý sa dá zvládnuť.

 

Zoznam použitej literatúry

Základný prehľad

SPARK for Autism. (2023, December 13). What do we know about noise sensitivity in autism? Retrieved April 10, 2026, from https://sparkforautism.org/discover_article/what-do-we-know-about-noise-sensitivity-in-autism/

Hypersenzitivita

Advanced Autism Services. (2025, January 14). Autism and sound sensitivity: Causes and coping tips. Retrieved April 10, 2026, from https://www.advancedautism.com/post/autism-and-sound-sensitivity

Grateful Care ABA. (2025). Autism and sound sensitivity. Retrieved April 10, 2026, from https://www.gratefulcareaba.com/blog/autism-and-sound-sensitivity

Middletown Centre for Autism. (n.d.). Auditory: Over responsive – Best practice: Sensory. Retrieved April 10, 2026, from https://sensory-processing.middletownautism.com/sensory-strategies/strategies-according-to-sense/auditory/over-responsive/

Hyposenzitivita

Autism Parenting Magazine. (2021, May 16). Hyposensitivity among autistic individuals. Retrieved April 10, 2026, from https://www.autismparentingmagazine.com/hyposensitivity-among-autistic-individuals/

Blue ABA Therapy. (2025, May 6). Autism and sound sensitivity: Everything you need to know. Retrieved April 10, 2026, from https://blueabatherapy.com/autism/sound-sensitivity/

Prostredie

Treetop ABA Therapy. (n.d.). Managing sensory sensitivities in autism. Retrieved April 10, 2026, from https://www.thetreetop.com/aba-therapy/managing-sensory-sensitivities-in-autism

 

Facebook Instagram Youtube
Kontaktný formulár

Kontaktný formulár - pre prvý kontakt

Vyplnením formulára začína prvý krok k podpore.

Kontaktný formulár - pre zariadenia a organizácie

  • Exekutívne funkcie – súbor kognitívnych schopností, ktoré riadia plánovanie, organizáciu, rozhodovanie, kontrolu správania a prispôsobovanie sa novým situáciám.
  • Flexibilita myslenia – schopnosť meniť uhol pohľadu, prispôsobiť sa novým informáciám alebo hľadať alternatívne riešenia.
  • Jasná štruktúra – zrozumiteľné, predvídateľné usporiadanie činností, pravidiel alebo prostredia, ktoré pomáha orientácii a znižuje stres.
  • Neurologické spracovanie sveta – spôsob, akým mozog prijíma, triedi a interpretuje informácie zo zmyslov a prostredia.
  • Neurotypické osoby – ľudia, ktorých neurologický vývin a spracovanie informácií zodpovedá bežným normám populácie.
  • Osoby s autizmom – ľudia s poruchou autistického spektra, ktorí majú odlišný spôsob komunikácie, sociálnej interakcie a spracovania zmyslových podnetov.
  • Regulovanie emócií – schopnosť rozpoznať, zvládať a primerane vyjadrovať vlastné emócie.
  • Rigidné správanie – neochota alebo ťažkosť meniť zaužívané postupy, pravidlá či spôsoby reagovania.
  • Ritualizované vzorce správania – opakujúce sa činnosti alebo postupy, ktoré majú pevne stanovený poriadok a význam, často prinášajú pocit istoty.
  • Sebaregulácia – schopnosť kontrolovať vlastné správanie, emócie a reakcie tak, aby boli primerané situácii.
  • Sebastimulácia – opakujúce sa pohyby alebo činnosti (napr. kývanie, točenie predmetov), ktoré pomáhajú regulovať vnútorné napätie alebo zmyslové vnímanie.
  • Senzorické preťaženie – stav, keď je človek zahltený príliš veľkým množstvom podnetov (zvuky, svetlá, dotyky), čo vedie k stresu alebo úzkosti.
  • Senzorické uspokojenie – príjemný pocit vyvolaný zmyslovými podnetmi, napríklad rytmom, tlakom alebo dotykom.
  • Senzorické vnímanie – proces prijímania a spracovania informácií prostredníctvom zmyslov (zrak, sluch, hmat, čuch, chuť).
  • Absencia – neprítomnosť niečoho; v klinickom kontexte môže označovať chýbanie určitej schopnosti alebo správania.
  • Fascinácia – silný záujem alebo očarenie niečím, čo človeka priťahuje a udržiava jeho pozornosť.
  • Motorika – schopnosť pohybu a ovládania tela; zahŕňa jemnú motoriku (prsty, ruky) aj hrubú motoriku (chôdza, beh).
  • Neverbálna komunikácia – dorozumievanie sa bez slov, napríklad gestami, mimikou, postojom tela či očným kontaktom.
  • Neurotypicky sa vyvíjajúce dieťa – dieťa, ktorého vývin prebieha v rámci bežných, očakávaných vývinových míľnikov bez výrazných odchýlok.
  • Paralelne – označuje súčasné prebiehanie viacerých dejov alebo procesov vedľa seba.
  • Ritualizované vzorce – opakujúce sa, pevne ustálené spôsoby správania alebo činnosti, ktoré dieťa vykonáva podľa určitého „rituálu“.
  • Rutíny – pravidelne sa opakujúce činnosti alebo postupy v každodennom živote (napr. ranné vstávanie, večerné uspávanie).
  • Scríningový dotazník – nástroj (zvyčajne vo forme otázok alebo škál), ktorý slúži na rýchle zachytenie možných odchýlok či rizík vo vývine; používa sa ako prvý krok pred podrobnejšou diagnostikou.
  • Senzorická stimulácia – podnety, ktoré aktivujú zmysly dieťaťa (zrak, sluch, hmat, čuch, chuť) a podporujú jeho vnímanie.
  • Senzorické podnety – konkrétne vnemy zo zmyslového prostredia, napríklad zvuky, svetlo, dotyk alebo vône.
  • Spektrum – rozsah alebo škála prejavov, ktoré sa môžu vyskytovať v určitej oblasti.
  • Systematické myslenie – schopnosť uvažovať logicky, postupne a podľa určitých pravidiel či krokov.
  • Typický vývin – bežný, očakávaný priebeh vývinu dieťaťa podľa vekových míľnikov.
  • Verbálna komunikácia – dorozumievanie sa pomocou slov, hovoreného jazyka.
  • Neurotypické osoby – sú tie osoby, ktorých neurologické fungovanie zodpovedá väčšinovému štandardu;
  • Preverbálna komunikácia – je komunikácia bez slov, ktorá z vývinového hľadiska predchádza hovoreniu;
  • Interpretovať – znamená vysvetľovať;
  • Sociálne kompetentný – je ten, kto vie nadväzovať a udržiavať vzťahy, správať sa primerane v rôznych spoločenských situáciách, je vnímavý a rieši konflikty konštruktívnym spôsobom;
  • Mentorky mentorujú svoje rovesníčky – to znamená, že dievčatá alebo ženy v roli mentoriek poskytujú podporu, vedenie alebo rady svojim rovesníčkam;
  • Primárna diagnóza – je hlavný zdravotný problém, ktorý si vyžaduje najvyššiu prioritu pri terapii.
  • Jasná štruktúra – označuje prehľadné a predvídateľné usporiadanie prostredia, pravidiel alebo aktivít.
  • Kognitívne schopnosti – zahŕňajú procesy myslenia: pamäť, pozornosť, riešenie problémov, učenie a jazyk. Sú základom pre pochopenie, učenie sa a adaptáciu na nové situácie.
  • Porucha senzorickej integrácie – stav, keď mozog nedokáže správne spracovať a zosúladiť informácie z rôznych zmyslov (zrak, sluch, hmat, čuch, chuť, rovnováha). Môže sa prejavovať ako precitlivenosť alebo naopak nedostatočná reakcia na podnety.
  • Rutína – opakujúce sa denné činnosti alebo postupy, ktoré vytvárajú stabilitu a predvídateľnosť.
  • Senzorická citlivosť – zvýšená alebo znížená reakcia na zmyslové podnety (napr. zvuky, svetlo, dotyk). Môže spôsobovať nepohodlie alebo naopak vyhľadávanie intenzívnych podnetov.
  • Vizuálna scéna – celkový obraz alebo situácia, ktorú človek vníma zrakom. Zahŕňa predmety, osoby a prostredie, ktoré spolu vytvárajú vizuálny kontext.
  • Small talk – je krátky rozhovor na ľahké  témy, ktorého cieľom  nie je riešiť vážne veci, ale vytvoriť príjemnú atmosféru;  
  • Sociálny aspekt interakcie – zahŕňa empatiu, komunikáciu, neverbálne signály a  spoločenské pravidlá sociálne  prijateľného správania v danej kultúre;
  • Neurotypická komunikácia – je komunikácia človeka bez neurologických odlišností;
  • Frustrácia – vnútorný pocit nepohody, ktorý môže byť sprevádzaný hnevom, sklamaním, bezmocnosťou či napätím. Vzniká vtedy, keď človek nedokáže dosiahnuť cieľ alebo uspokojiť dôležitú potrebu, hoci sa o to snaží.
  • Nadmerná stimulácia – nastáva vtedy, keď je nervový systém zaplavený podnetmi, ako sú hluk, svetlo, emócie či informácie, a nedokáže ich efektívne spracovať. Výsledkom môže byť preťaženie, nepohoda alebo podráždenosť.
  • Verbálna komunikácia – je komunikácia pomocou slov;
  • Nonverbálna komunikácia – je komunikácia bez slov. Zahŕňa gestá, mimiku, reč tela, alebo držanie tela, očný kontakt, tón hlasu, fyzická vzdialenosť  medzi ľuďmi (proxemika) a iné spôsoby, ktorými vyjadrujeme myšlienky a pocity bez použitia jazyka;
  • Metakomunikácia – je komunikácia o komunikácii. Znamená to, že si uvedomujeme a reflektujeme, akým spôsobom niečo hovoríme, nie len to čo hovoríme. Preto metakomunikácia môže byť verbálna a nonverbálna: verbálna je slovná a nonverbálna metakomunikácia sa vyjadruje gestom, mimikou, vzdialenosťou od inej osoby a intonáciou hlasu, napríklad ironickým tónom, zdvihnutím  obočia sa mení význam slov. Keď sa povie: „To je super“ s očividným sarkazmom, tak práve metakomunikácia (tón a  výraz) prezrádza skutočný význam slov;
  • Kognitívna terapia – je psychoterapeutický prístup, ktorého cieľom je identifikovať a zmeniť negatívne myšlienkové vzorce, ktoré ovplyvňujú  emócie a správanie;
  • Absentujúci očný kontakt – chýbajúci očný kontakt;
  • Neurotypické – znamená typické alebo bežné fungovanie z hľadiska neurologického vývinu a správania;
  • Dešifrovať – znamená rozlúštiť niečo;
  • Kontext – je súbor okolností, ktoré súvisia s nejakým  javom;
  • Monológ – je taká forma vyjadrenia, kde hovoriaci nečaká odpoveď alebo reakciu od počúvajúcich;
  • Dialóg – je rozhovor medzi dvoma alebo viacerými osobami, kde si striedajú roly hovoriaceho a počúvajúceho;
  • Dominovať – znamená mať nad niečím alebo nad niekým kontrolu alebo moc;
  • Monotónne – znamená jednotvárne;
  • Teatrálne – znamená okázalo;
  • Tendencia – znamená smerovanie alebo sklon k niečomu alebo k nejakému smeru;
  • Frustrujúca situácia – je to vnútorný stav nepohody, ktorý vzniká, keď niekto chce niečo dosiahnuť, ale narazí na prekážku, ktorú nedokáže prekonať.
  • Príznaky sa manifestujú – príznaky sa prejavujú;
  • Kompenzovať – niečo chýbajúce alebo nedostatok niečoho nahradiť iným spôsobom;
  • Interpretovať – vysvetliť alebo pochopiť význam niečoho;
  • Hyperaktivita – nadmerná aktivita a nepokoj;
  • Obsedantno-kompulzívna porucha – je duševná porucha, ktorú charakterizujú vtieravé myšlienky (najčastejšie strach z niečoho) a nutkavé rituály (zmierňujú úzkosť);
  • Neurotypické – označuje osobu, ktorej mozog funguje spôsobom, ktorý sa považuje za „typický“ alebo bežný z hľadiska neurologického vývinu a správania.
  • Intervencia – je proces zasahovania do situácie s cieľom zlepšiť alebo vyriešiť problém;
  • Determinácia – je proces, pri ktorom sa identifikujú alebo stanovujú faktory, ktoré ovplyvňujú určitý výsledok alebo stav. Sloveso determinovať znamená určovať alebo stanoviť hranice, podmienky alebo príčiny niečoho, napríklad: „Úspešné diagnostikovanie je determinované pripravenosťou odborníka“ alebo „Prostredie môže determinovať výsledky vyšetrenia“;
  • Symptomatická variabilita – označuje rozdiely v tom, ako sa príznaky, teda symptómy určitej poruchy alebo ochorenia prejavujú u rôznych osôb. Znamená to, že aj keď dve osoby majú rovnakú diagnózu, môžu mať odlišné symptómy, ich intenzitu, trvanie alebo kombináciu;
  • Forma alternatívnej komunikácie – je spôsob dorozumievania, ktorý nahrádza hovorený jazyk u nehovoriacich osôb. Alternatívna komunikácia je súčasťou širšieho pojmu augmentatívna a alternatívna komunikácia (AAK), ktorá zahŕňa aj techniky, ktoré dopĺňajú hovorenú reč a nie len ju nahrádzajú;
  • Anamnestický dotazník – je formulár, ktorý slúži na zhromažďovanie dôležitých informácií o zdravotnej, rodinnej a sociálnej histórii vyšetrenej osoby. Vyplňuje sa pred prvým vyšetrením alebo konzultáciou, aby odborník mohol vytvoriť čo najkomplexnejší obraz o danej osobe a to ešte pred prvým osobným stretnutím;
  • Eliminovať alebo eliminácia – znamená odstrániť, vylúčiť alebo potlačiť niečo, čo je nežiaduce, napríklad: „Odbornosť  eliminuje výskyt prípadných chýb“.
  • Determinant – môže mať viacero významov v závislosti od kontextu.  Z aspektu autizmu, je to faktor, ktorý ovplyvňuje určitý výsledok, stav alebo fungovanie niečoho, napríklad: “Dôležitým determinantom určenia včasnej diagnózy je aj  počet  špecialistov na autizmus v regióne, v ktorom rodina dieťaťa žije”;
  • Demografický faktor – je charakteristika obyvateľstva, ktorá sa používa na analýzu a porozumenie spoločenských javov alebo potrieb rôznych skupín obyvateľstva;
  • Neurotypický – označuje osobu, ktorej mozog funguje spôsobom, ktorý sa považuje za „typický“ alebo bežný z hľadiska neurologického vývinu a správania;
  • Preverbálna forma komunikácie – je spôsob dorozumievania, ktorý sa používa predtým, než sa dieťa naučí hovoriť – teda ešte pred rozvinutím verbálneho jazyka. K preverbálnym komunikačným formám patria prejavy ako napríklad: plač, úsmev a smiech, nadväzovanie očného kontaktu s druhými, gestá, pohyby tela, zvuky a vokalizácie. Táto forma komunikácie je základom pre budúci vývin reči a sociálnych zručností;
  • Verbálna komunikácia – je komunikácia pomocou slov;
  • Senzibilizovať – toto sloveso môže mať viacero významov. Z obsahového hľadiska v tomto  videu, sa používa na zvýšenie povedomia alebo citlivosti voči určitému problému alebo téme;
  • Nonverbálna-/ Neverbálna komunikácia – je komunikácia bez slov. Zahŕňa gestá, mimiku, reč tela, alebo držanie tela, očný kontakt, tón hlasu, fyzická vzdialenosť  medzi ľuďmi (proxemika) a iné spôsoby, ktorými vyjadrujeme myšlienky a pocity bez použitia jazyka. Nonverbálna  forma komunikácie dopĺňa alebo niekedy dokonca protirečí tomu, čo hovoríme slovami;
  • Metakomunikácia – je komunikácia o komunikácii. Znamená to, že si uvedomujeme a reflektujeme, akým spôsobom niečo hovoríme, nie len to čo hovoríme. Preto metakomunikácia môže byť verbálna a nonverbálna: verbálna je slovná a nonverbálna metakomunikácia sa vyjadruje gestom, mimikou, vzdialenosťou od inej osoby a intonáciou hlasu, napríklad ironickým tónom, zdvihnutím  obočia sa mení význam slov. Keď sa povie: „To je super“ s očividným sarkazmom, tak práve metakomunikácia (tón a  výraz) prezrádza skutočný význam slov;
  • Signifikantný znak – je taký príznak, ktorý výrazne poukazuje na prítomnosť určitej poruchy;
  • Expresívna reč – znamená vyjadrovať sa slovami – teda hovoriť, tvoriť vety, pomenúvať veci a vyjadrovať myšlienky;
  • Stereotypné – označuje niečo, čo je ustálené, opakujúce sa alebo zautomatizované. Z aspektu autizmu sa s týmto slovom označujú opakujúce sa, nemenné vzorce správania, okruh záujmov alebo forma komunikácie;
  • Repetitívne – znamená monotónne sa opakujúce, bez ohľadu na význam alebo dôvod. Z aspektu autizmu sa to používa na označenie  foriem správania sa, na spôsob hry alebo spôsob používania hračiek, ale aj na rečový prejav.
  • Symptomatická variabilita – označuje rozdiely v tom, ako sa príznaky, teda symptómy určitej poruchy alebo ochorenia prejavujú u rôznych osôb. Znamená to, že aj keď dve osoby majú rovnakú diagnózu, môžu mať odlišné symptómy, ich intenzitu, trvanie alebo kombináciu;
  • Heterogenita v etiológii – znamená, že určitý zdravotný stav alebo porucha môže mať viacero rôznych príčin. Inými slovami, nejde o jednu jedinú príčinu, ktorá vedie k danému ochoreniu alebo poruche. Môže sa jednať o genetické, biologické, environmentálne alebo psychologické faktory,  ktoré môžu viesť k rovnakému výsledku;
  • Expresívny rečový vývin – je schopnosť aktívne sa vyjadrovať, teda hovoriť, tvoriť slová a vety;
  • Receptívny rečový vývin – je schopnosť porozumieť reči druhých, teda chápať, čo sa hovorí. Receptívna reč je základom pre expresívnu, keďže dieťa najprv chápe a až potom hovorí;
  • Hypersenzitívny alebo precitlivený – znamená, že daná osoba reaguje na podnety príliš silno , lebo jej zmysly sú „nastavené na vysokú citlivosť“;
  • Hyposenzitívny alebo znížená citlivosť – znamená, že daná osoba reaguje na podnety slabšie alebo vôbec a  potrebuje silnejšie stimuly, aby si ich všimla.
    Hypo- a hypersenzitivita sa navzájom nevylučujú a môžu existovať súčasne,  napríklad niekto môže byť hypersenzitívny na zvuky, ale hyposenzitívny na dotyky.
  • DSM-IV (Diagnostic and Statistical Manual of Mental Disorders, Fourth Edition)/ DSM-IV (štvrté vydanie Diagnostického  a štatistického manuálu duševných porúch) – je vytvorený Americkou psychiatrickou asociáciou (APA) a je hlavne používaný v USA;
  • DSM-5 (Diagnostic and Statistical Manual of Mental Disorders, Fifth Edition)/ DSM-5 (piate vydanie Diagnostického a štatistického manuálu duševných porúch) – je vytvorený Americkou psychiatrickou asociáciou (APA) a je hlavne používaný v USA;
  • MKCH-10 (10. revízia Medzinárodnej klasifikácie chorôb Svetovej zdravotníckej organizácie) – je vytvorený Organizáciou Spoločenstva národov (OSN) a je používaný po celom svete/ ICD-10 (International Classification of Diseases, 10th Revision);
  • MKCH-11 (11. revízia Medzinárodnej klasifikácie chorôb Svetovej zdravotníckej organizácie) – je vytvorený Organizáciou Spoločenstva národov (OSN) a je používaný po celom svete/ ICD-11 (International Classification of Diseases, 11th Revision);
  • Pervazívne – znamená prenikavé, všadeprítomné  a zasahuje celú osobnosť. V kontexte pervazívnych vývinových porúch to znamená, že tieto poruchy ovplyvňujú viacero oblastí vývinu a funkcie, ako sú sociálne zručnosti, komunikácia a správanie, a nie sú obmedzené len na jednu oblasť;
  • Porucha receptívneho jazyka – je typ jazykovej poruchy, ktorá sa prejavuje s ťažkosťami pri porozumení hovoreného alebo písaného jazyka. To znamená, že osoba s touto diagnózou vie hovoriť alebo písať, ale nerozumie dobre tomu, čo mu iní hovoria alebo čo číta. Typické prejavy môžu byť: problémy so sledovaním pokynov alebo otázok, nepochopenie významu slov alebo viet, ťažkosti s rozlišovaním podobne znejúcich slov alebo oneskorený vývin reči;
  • Heterogenita v etiológii – znamená, že určitý zdravotný stav alebo porucha môže mať viacero rôznych príčin. Inými slovami, nejde o jednu jedinú príčinu, ktorá vedie k danému ochoreniu alebo poruche. Môže sa jednať o genetické, biologické, environmentálne alebo psychologické faktory,  ktoré môžu viesť k rovnakému výsledku;
  • Kvalitatívna porucha alebo kvalitatívne poškodenie – sa týka porúch, ktoré sú hodnotené na základe kvalitatívnych vlastností (z aspektu autismu sú to vlastnosti alebo charakteristiky, ktoré určujú schopnosť uspokojiť potreby alebo očakávania, napr. komunikácie alebo sociálnych zručností);
  • Deficit – je stav, keď niečo chýba alebo je nedostatok niečoho.
  • Excentrický (človek) – je niekto, kto sa správa alebo oblieka nezvyčajne alebo výstredne;
  • Klišé – je fráza alebo myšlienka, ktorá sa používa tak často, že stratila svoju originalitu a opakovaním sa stala otrepanou, preto často pôsobí prázdne alebo neúprimne;
  • Paradox – je tvrdenie alebo situácia, ktorá sa zdá byť protirečivá, ale napriek
    tomu môže byť pravdivá;
  • Savant – označuje človeka, ktorý má výnimočné schopnosti alebo vedomosti v určitej úzkej oblasti, často napriek tomu alebo práve preto, že má iné vývinové alebo kognitívne obmedzenia;
  • Verbálne -je forma komunikácie, ktorá využíva slová a jazyk na vyjadrenie myšlienok, pocitov a informácií;
  • Vizuo-motorické schopnosti – sa vzťahujú na spoluprácu medzi zrakovým vnímaním a pohybom, najčastejšie pohybom rúk. Odborne sa tomu hovorí aj koordinácia oko-ruka. Znamená to, že človek dokáže premeniť to, čo vidí, na presný pohyb – napríklad keď kreslí podľa predlohy, skladá puzzle, alebo kopíruje písmená;
  • Vizuálna pamäť – je schopnosť zapamätať si a vybaviť si to, čo sme videli – obrazy, tvary, farby, písmená, tváre, scény či priestorové usporiadanie. Je to kľúčová súčasť učenia, pretože až 80 % informácií prijímame zrakom.

Máte podozrenie na autizmus? Neváhajte sa obrátiť na nás.

Ak si všímate vývinové odchýlky alebo špecifické správanie u dieťaťa či dospelého, neváhajte nás kontaktovať. Vyplnením formulára začína prvý krok k odbornému posúdeniu a podpore.