Aké sú príznaky autizmu?
Napriek charakteristickej diverzite prejavov autistického spektra, za samotnou poruchou stojí vždy kvalitatívne poškodenie v dvoch oblastiach príznakov, ktoré sa nazývajú autistickou diádou.
AUTISTICKÁ DIÁDA SA CHARAKTERIZUJE KVALITATÍVNYM POŠKODENÍM:
I. V oblasti zručností sociálnej komunikácie
II. Nepružným, opakujúcim sa vzorcom v oblasti aktivít, správania sa a záujmov
I. Zručnosti sociálnej komunikácie
Kvalitatívne poškodenie v oblasti zručností sociálnej komunikácie sa charakterizuje kvalitou a nie kvantitou poškodenia sociálnej komunikácie. Táto oblasť poškodenia sa nedá charakterizovať príliš malým alebo príliš veľkým počtom sociálnych kontaktov, ale predovšetkým nedostatkom reciprocity a nedostatočnou snahou udržať sociálnu reciprocitu.
Niektorí autisti takmer vôbec nevnímajú svoje sociálne prostredie, nevyvíjajú iniciatívu voči svojmu prostrediu a sociálnu iniciatívu prostredia ignorujú alebo odmietajú. Málokedy nadväzujú očný kontakt a fyzický kontakt často odmietajú. Svoje potreby a požiadavky naznačujú nástrojovým použitím častí tela dospelej osoby a to často bez toho aby sa na dotyčnú osobu pozreli.
Iní zas aktívne preberajú iniciatívu voči svojmu okoliu, niekedy až príliš často a aktívne, ale napriek tomu ich prístup je väčšinou jednostranný, potreby a emócie druhej osoby ťažko alebo vôbec nevedia dešifrovať a preto ich ignorujú. Reciprocita sociálneho kontaktu je zúžená na ich okruch záujmu. Očný kontakt síce nadväzujú, ale často s nesprávnym načasovaním.
Ďalej charakteristické sú aj problémy s porozumením sociálnych pravidiel, (napr. pozdraviť, odzdraviť) ako aj problémy s porozumením a používaním sociálnych signálov (gestá so sociálnym obsahom, ako napr. podanie ruky) a nedostatočná snaha zdieľania skúseností a zážitkov s prostredím.
Kvalitatívne poškodenie sociálnej komunikácie nie je spojená s vývinovou poruchou reči a to i napriek tomu, že deti s autizmom majú nezriedka oneskorený alebo narušený vývin reči. Kvalitatívne poškodenie sa zaznamenáva predovšetkým v správnom používaní a porozumení preverbálnej komunikácie a jazyka v komunikácii.
Niektorí autisti nerozumejú ani jednoduchým gestám ako prikývnutie alebo potrasenie hlavou. Nehovoriaci autisti často ani kompenzačne nepoužívajú gestá na komunikáciu. Niektorí majú veľmi chudobné mimické prejavy a iní sú až teatrálny. Často rozumejú len stručným verbálnym inštrukciám a iní nereagujú ani na svoje meno.
Aj pre takzvaných vysokofunkčných autistov, interpretovanie metafor, vtipu alebo irónii je veľká výzva.
U verbalizujúcich autistov hlavne v detskom veku je echolália veľmi charakteristická a u niektorých pretrváva až do dospelosti. Pri echolálii dieťa opakuje slová, niekedy celé vety alebo frázy, často s tou istou intonáciou ako to odznelo a to niekedy aj komunikačným zámerom.
II. Nepružné, opakujúce sa vzorce v oblasti aktivít, správania sa a záujmov
Kvalitatívne poškodenie tejto oblasti sa vysvetľuje s poruchou a nepružnosťou fungovania predstavivosti, a to predovšetkým pri hravých aktivitách.
Autisti majú väčšinou ťažkosti s hravými aktivitami, ako napr. predstieraná hra, symbolická alebo rolová hra. Pri hre sa často zaujímajú len o fyzické vlastnosti používaných hračiek, napr. len ťukajú, hladkajú ich povrch alebo sú fascinované ich rotujúcimi časťami. Nezriedka len zoraďujú hračky, rôzne predmety a to často podľa pravidiel, ktoré sú pre vonkajšieho pozorovateľa nezrozumiteľné. Často sa len oneskorene naučia hrať s hračkami podľa ich funkcie, neskôr sa môžu naučiť zahrať aktivity a príbehy, avšak s nápadne chudobnou alebo absentujúcou flexibilitou a kreativitou v hre.
Činnosti, ktoré predpokladajú kreatívne a flexibilné myslenie, sú pre nich náročné a často nezvládnuteľné, preto sú nahradené opakujúcimi sa a stereotypnými činnosťami. Opakujúce sa činnosti ako rituály a stereotypie sú predvídateľné, repetitívne a upokojujúce. Sem môžu patriť motorické rituály ako napr. trvanie na rovnakej trase alebo trvanie na rovnakom jedle.
Avšak časté sú aj verbálne rituáli ako opakujúce sa vypytovanie alebo ulpievavé záujmy, ktorých intenzita alebo zameranie môže byť nezvyčajné. Sem patrí aj hypo- alebo hypersenzitivita na bolesť, teplo, chlad, na určité zvuky alebo textúry, materiály a nadmerné ovoniavanie alebo dotýkanie sa predmetov, ako aj fascinácia svetlom.
Širokú symptomatickú variabilitu poruchy autistického spektra zvyšuje aj rôznorodosť prípadných pridružených porúch.
K autizmu sa najčastejšie pridružujú poruchy, ako napríklad: poruchy zmyslového vnímania a percepčné ťažkosti, ale aj porucha intelektuálnych schopností.
A keďže všetky druhy pridružených porúch výrazne zvyšujú rozmanitosť prejavov, treba túto skutočnosť vždy zohľadniť pri výbere terapeutických a vzdelávacích prístupov, ako aj pri určení všeobecných životných cieľov.
DÔLEŽITÉ!
Porucha autistického spektra, nemá jediný taký príznak, ktorého prítomnosť, sám o sebe, by mal diagnostickú hodnotu.
Príznaky sa vždy hodnotia vo svetle kompletného obrazu správania a vývinu diagnostikovanej osoby.